Lebo Hrušov, to je láska... (vol. III)

Nepoznám krajšie a voňavejšie miesto, ako je dom hrušovských starkých na lazoch. Medzi horami a poliami, tesne pred žatvou. Tak sme tú slobodu a nádheru skombinovali so zbieraním malín a starká ma konečne naučila robiť naše domáce pampúšky! 

Keď sa nad tým zamyslím, hrušovské lazy sú pre mňa domovom hlavne kvôli starkej. Ona je ako z iného, starého sveta. Chodí len v kroji, vstáva pred svitaním, lebo je tak zvyknutá ešte z čias, keď pri dome držali plno zvierat, miesto čokolády a kupovaných sladkostí si radšej otvorí zavárané broskyne,  v kuchyni má na krásnom starom drevenom stole (nad ktorým by slintali všetci urbanisti, kubisti, káva.baristi a iní -isti) starostlivo prestretý umelohmotný obrus, na nové čalúnené stoličky priviaže dva mäkké vankúšiky, aby sa stoličky rýchlo nezničili a vždy odkladá papierové sáčky z múky a cukru, veď viete, na sušené bylinky, alebo na vajíčka pre susedu, čo má na kopci víkendový dom. Od nej sme na raňajky v lete dostávali mliekovú polievku s mrveničkou, ona nám vždy na februárovej zabíjačke dala za úlohu krájať obarovú slaninu na škvarky, aby sme mali ruky v teple, ona nás naučila prvé kartové hry, vždy večer nám natriasala vankúše a páperovú duchnu, ona robí najlepšie pečené zemiaky na svete, od nej mi najviac chutí aj štrúdľa aj pampúšky. Stavím sa, že môžem nacvičovať a kúzliť v kuchyni desať rokov, nikdy nebudú také dobré, ako od nej, aj keď mi dnes nadiktovala jej recept. Ale aj z polovice také dobré pampúšky sú 1000krát lepšie, ako kupované šišky. 

Stačí ak doma pozháňate:

1 kg hladkej múky

500 ml mlieka

3 PL cukru

1 kocka droždia

1/2 čl soli

1 PL masla

4 vajcia

20 ml domácej pálenky

olej na vyprážanie

lekvár

práškový cukor

Ešte pred tým, ako začnem so samotným receptom, musím napísať toto: Moja starká netuší, čo je to blog, dosť sa smeje na mojej potrebe všetko fotiť a celkovo, nie je zvyknutá na môj perfekcionalistický prístup. Keď som ale prišla domov a prezrela si fotky, som rada, že všetko je zachytené tak, ako to robieva starká vždy. Sama nemám rada umelo vytvorené zátišia plné motúzov, nožníc, kvetou a ingrediencií rozhádzaných po celom stole. Je to proste nereálne. A pampúšky sú reálne, ozajstné, dedinské, hrušovské, NAŠE a tak vám hádam nebude vadiť mierna surovosť, ale zato autentickosť obrázkov. :) 

Mlieko mierne zohrejte a keď je vlažné, pridajte cukor a rozdrobte do neho droždie a nechajte nakysnúť kvások. Vo veľkej mise zmiešajte múku so soľou. Do zmesi nalejte hotový kvások, roztopené maslo, rozšľahané vajcia, pálenku a vymieste hladké, trochu lepkavé cesto. Miesenie je trochu špecifické, cesto treba "naťahovať" a umiesť ho trvá poctivých 10 minút, ale verte mi, stojí to zato. Ak sa vám stále veľmi lepí, pridajte múku, ak sa vám zdá tvrdé, prilejte vlažné mliečko. Hotové cesto uhlaďte v mise na kôpku, posypte trochou múky, prikryte čistou utierkou a nechajte aspoň hodinku kysnúť na teplom mieste. 

Nakysnuté cesto vyklopte na štedro pomúčenú dosku, prstami ho roztlačte na asi jeden a pol centimetrovú hrúbku a povykrajujte z neho pampúšky. Poukladajte ich vedľa seba na pomúčenú dosku a nechajte ďalších 15 minút kysnúť. 

Rozpáľte si olej (najviac sa mi páči, že tie starkine sú pražené na mašine, v plekáči :) ), do každého krúžku spravte v strede hlbokú jamku a postupne pampúchy vysmážajte. Dochrumkava vypečené ich povyberajte, naplňte jamku lekvárom (u nás vyhral konkurz domáci černicový) a posypte práškovým cukrom. To, že najlepšie sú úplne čerstvé, ešte horúce, hádam hovoriť netreba. 

Starká zhodnotila, že na prvýkrát som odviedla celkom dobrú prácu. 

Okrem zbierania malín, robenia pampúškov a generálneho upratovania som stihla aspoň z tisíciny zachytiť, ako je u nás na lazoch krásne a do hľadáčika zrkadlovky sa postavila aj moja nádherná sestra Anička, tak nech sa páči - atmosféru môžete nasávať TU.

P.S. Za postupové fotky k receptu a fotky na GIF-ko ďakujem mojim multilatentovaným asistentom - láskovníkovi a Aničke!