Dare to travel // Budapešť edition

1.2.15

Ak by ste náááhodou ešte nenarazili na tých 754 zmienok o tom, že sme boli s láskovníkom na víkend v Pešti, tak... Boli sme v Pešti. A ja som fotila a Filipko navigoval a obaja sme jedli a pili a mokli a bádali a tvárili sa, akože sme sa asimilovali a strašne sme si to užívali, aj keď celý víkend pršalo, v nedeľu dokonca snežilo, a ja som si, ako typická žena, zobrala totálne odveci topánky. 


Aby to však nebola len samá romantika, rozhodla som sa celú našu cestu k južným susedom poňať ako misiu. Misiu za fajn podnikmi. Keď chudák Filip videl zoznam miest, ktoré chcem vyskúšať, vyslovil obavu, že po toľkých kávach bude hádam vidieť aj zvuky. Našťastie nič z toho, čo sme absolvovali, nezanechalo známky na našom zdravotnom stave. 

Ale vy chcete už konečne vedieť, čo sme teda ochutnali, však? No prrr, pekne po poriadku. Treba si najprv ozrejmiť, ako sa dá v meste s 1 700 000 obyvateľmi zohnať byt priamo v centre za 46€ na víkend pre dve osoby. :D Nuž, že vás mám rada, TU je link priamo na naše ubytko. A len pre ilustráciu, nám s láskovníkom sa tam páčilo tak, že sme rozmýšľali, ako by sa to dalo prispôsobiť, keby bol byt náš. 

Aj keď byt bol skvelý (hlavne keď vonku lialo a my sme vyťali termostat na 26 °C a spravili si zázvorový čaj), neprišli sme do Pešte predsa sedieť na riti, tak sme sa zakuklili a vyrazili na prieskum. 

1. Karaván - šťastná náhoda! To vám bolo niečo! Predstavte si obrovské šapitó v bočnej ulici medzi domami. A tam karavany a dodávky prerobené na pojazdné reštiky. Od čerstvých palaciniek a langošov cez thajskú kuchyňu a domáce cestoviny až po burgre. Na zemi drobné kamienky, štýlové sedenie, ale aj nadčasové drevené stoly. Keď sme tam vošli, hneď sme vedeli, že TU jedávajú domáci. Neviem, či to bol tlak emócií, alebo príjemné adrenalínové dozvuky z úplne cudzieho mesta, ale tam, na tom mieste, som si dala svoj úplne prvý, panenský burger. 




Filip sa ma asi 10krát opýtal, či "Fakt idem jesť mäso?!" a ja som 10krát povedala "Poďme do toho!" A poviem vám, chutil mi. Chutil mi veľmi! Mäso bolo šťavnaté, akurátne dochutené, žemľa zapražená, sladká skoro ako brioška a s kopou feferónok, ktoré to dopĺňali, to bolo skvelé! Až tak, že sme si v nedeľu pred odchodom dali znovu burger. Tá istá značka, iné miesto a sklamanie. Teda, všetko bolo super, len to mäso... To mäso chutilo inak, respektíve nechutilo. Takže ak ste burgristi, máte radi čerstvé, pred vami pripravené burgre, zavítajte do Karavánu na Zing Burger. Z mojej strany to boli výborne investované 4€ za burger!
Po mojej malej premiére sme si dali dlhú prechádzku večernou metropolou a šli sme si späť na byt dať horúcu vaňu.

Ráno sme zúfalo pozorovali, ako naše plány moknú... Ale ja som mala zoznam! A aj mapu som si k nemu zhotovila a aj hladní sme boli, tak sme teda vyrazili!

2. Hlavná tržnica - po prvé, neverte google mapám a ich výpočtom. Cesta tam nám mala trvať 20 minút, nakoniec sme to dokázali za dvojnásobok. Google asi nepočíta s popletenými turistami neznalými ulice. Keď sme konečne dorazili, ocitli sme sa v krásnej obrovskej historickej budove z konca 19. storočia. Neviem, či je bežne tak vysvietená triliónom malých blikajúcich svetielok, ale to bola krása! No a potom tie stohy zeleniny a ovocia a mäsa a rýb a syrov a všade boli husacie paštéty a pálivá paprika a kroje a kožené doplnky. A keď sa prepracujete tým všetkým na poschodie, dorazíte k sekcii s jedlom. 





No a tam sme si my dvaja hrdinovia dali pravý maďarský langoš s kyslou smotanou a syrom. 2 gigantické disky za 4€. Doma sem tam langoše robievame, ale takýto som nikdy nejedla. Konzistenciu mal skoro ako donut, zvonku veľmi chrumkavý, v strede ľahký a mäkký, sladší a veeeeľmi sýty. Môj dvojmetrový chlap nebol schopný dojesť a to je čo povedať!


Ešteže nás čakala hodinová prechádzka starou Pešťou, Múzeum a Synagóga a mini blšák, kde som objavila Házi csoki, maďarskú čokoládovú sladkosť. Niečo medzi tabuľkovou čokoškou a čoko lanýžom. Baba mala asi 15 kombinácií, rôzne druhy čokolád, podielov kakaa a príchutí. Jasné, že som si jednu vzala! 70% so sušenými brusnicami. Lákala ma aj biela s makom, ale to ma už Filipko ťahal za rukáv, lebo si chcel sadnúť do tepla na kávu.






3. GOA - Najprv nás vcuclo do GOA Home, čo je malý obchod po strop naplnený dizajnérskym nábytkom, doplnkami a riadom (štýl Nordic Day/Kitchenette). Predajňa je prepojená s kaviarňou GOA Mama, kde sú veľmi šikovne použité mnohé veci z predajne. Marketing jak sviňa. Predstavte si, že si sadnete do kaviarne, zapáči sa vám stojan na koláče, alebo krásna drevená vitrína plná kadejakých termosiek a maličkostí do kuchyne. Opýtate sa obsluhy, odkiaľ majú tú, či onú vec a servírka ukáže prstom na vedľajšie dvere do predajne. Dopijete kávu, dojete svoj koláčik a keď vychádzate z podniku, už si nesiete pod pazuchou svoj dizajnérsky poklad. Apropo, ani tá káva nebola zlá. Za čerstvo mletý (čo je v Pešti, ako som si všimla, už samozrejmosť), intenzívne voňavý blend sme zaplatila 1,20€ a ja som si ukoristila ešte obriu čoko sušienku za 1€ a linecké koliesko za pár centov. 





Vďaka Bohu, z GOA sme to mali len na skok "domov". Bolo potrebné vyžmýkať bundy a nechať ich trochu preschnúť. Tak sme vyložili nohy, poslala som maminke pár fotiek, šokovala sestru faktom, že som večer predtým jedla burger a ukladala do pamäte našu ďalšiu trasu. Plán bol taký, že sa prejdeme na severnú stranu mesta do Belvárosi Piac, čo je druhá, tentokrát moderná, veľká tržnica. Cestou sme sa ešte zastavili v malom umeleckom ateliéri Brody Artyard




Joj, tam sa mne velice páčilo! Holé steny takmer bez omietky, umelecké diela po stenách, veľké kachle v rohu a kopa skíc, malieb, pohľadníc... My sme tam však prišli hlavne po mapu. Krásnu rozkladaciu mapu Budapešte s kopou tipov na ubytko, zábavu aj nákupy. Keď sme ju mali vo vrecku, vyrazili sme znovu do ulíc.

4. Belvárosi Piac žiaľ zatvárajú už okolo tretej a tak sme tam už takmer žiadnych trhovníkov nenašli. O to viac kontrastovala prázdnota tržnice s kopou ľudí pred jedným jediným podnikom - A Séf utcája


Tam sme mali namierené aj my. Filip na tlačenku a ja na foodporňácke fotky. Len to by sme nemohli zjesť ten prekliaty mega langoš, z ktorého sme boli ešte stále plní! A tak sme sa pomaly preplížili popri, nakukli, aké dobroty tam majú a plynule sa presunuli znovu na upršanú ulicu. Vykročili sme v ústrety kvetmi zaplavenej kaviarne

5. Café Smúz - kvetinárstvo+home decor+kaviareň+bistro - hybrid, ktorý by podľa zdravého rozumu nemal fungovať. Neviem, či je to výhľadom na slávny Parlament, alebo Dunajom, ktorý vraj v lete môžete počuť z terasy, či všadeprítomnou vôňou ruží a silného espressa, ale ono to funguje! 




Aj keď bolo nechutné počasie a turisti boli zalezení vo svojich hotelových rezortoch, tu bolo takmer plno. Zabrali sme stôl pri okne, objednali kávu, koláč a polemizovali nad tým, či bol človek, ktorý čísloval okolité ulice v ten deň opitý, trpel dyskalkúliou  alebo to bol jednoducho hlupák. Vysomáriť sa totiž z tej motanice bolo nekonečné. Aby ste vy nemuseli blúbiť, rovno vám oznamujem, že Smúz nájdete na pravej strane námestia Lajoša Košuta, oproti Národopisnému múzeu. 





Espresso si dáte za asi 1,60€, flat white za 2,40€, láskovník si dal skvelý cheesecake a ja mozzarelový šalát. Káva chutila hlavne Filipovi, bola horkááá. Neviem, akú zmes majú, ale podobnú kávu som ešte nikdy nepila. Počkali sme, kým sa dážď trochu utíši, ja som preskúmala, čo všetko tam vlastne predávajú, vyplatila som im asi 14€ a znovu sme boli na ceste. 

Ak máte dosť histórie a všadeprítomných antikvariátov, prejdite sa po Váci utca. Táto hlavná tepna je plná obchodov, butikov a neónov lákajúcich ku kúpe drahých kabeliek svetových značiek. A niekde tam, v spleti Louis Vuittonov, M.A.C.-u aj H&M sme objavili poklad - malú pekáreň s výkladom do ulice. O dve minúty, 3 nesmelé anglické vety pani predavačky a 0,60 € som mala v batohu cibuľový praclík. Ako sa neskôr ukázalo, ten najlepší, aký som kedy jedla!


Možno sa to nezdá, ale v tejto chvíli máme za sebou s Filipkom asi 5 kilometrov v daždi a tak myslíme len na jedno - pohár horúcej polievky.

6. Bors - prvá, priekopnícka polievkáreň v meste, ktorá udala nový trend. Aj keď funguje už od roku 2012 a jej prevádzkou pretiekli hektolitre polievky, stále je tak plno a ľudia často čakajú aj na ulici. Koncept je veľmi jednoduchý - za 1,60€ si môžete vybrať zo 6 polievok. 2 sú sladké (ako "horúce-jablko-s-karamelom-a-škoricou", alebo "čokoládová-s-kokosom" sladké) a 4 klasickejšie varianty. Po objednávke z kotlov stúpne para a vy dostanete plastový termo pohár a v ňom 3 dcl polievky. 




Takto chlapci vytvorili priestor pre nový tip "rýchleho občerstvenia" a  v Budapešti v poslednom čase doslova tečú potoky polievok, od Léves cez Funky Pho a Hokedli až po Souper. Nám sa ale už nechcelo porovnávať konkurenciu, radšej sme zamierili do tepla nášho prechodného príbytku, vychutnali si polievočku s praclíkom a už bol znovu večer. 

O ôsmej sa Budapešť mení na iné mesto. Fakt, že je január a prší, na tom nič nemení. Pokúsila som sa teda nastajlovať moje 5krát zmoknuté vlasy, prihodila očnú linku a šli sme overiť bezpečnosť tmavej nočnej štvrte. Samozrejme, môj multitalentovaný čávo Filip narazil na najúžasnejšiu pasáž! 


Gozsdu Udvar je niečo ako stany v Harrym Potterovi. To čo vyzerá ako mini nádvorie s terasou pre dva podniky sa mení na 4 terasy a asi 8 podnikov! Ako správni Slováci sme skončili vo vinárni!

7. DiVino - znovu jedno z tých miest, kde sa cítite ako domáci. Nikomu tam nerozumiete a nikto nerozumie vám (samozrejme až na obsluhu). Obrovský priestor s tmavými stenami, tehlovým stropom a červenými svetlami bol zaplnený a aj napriek tomu si nás čašník hneď našiel, usadil a zariadil, aby sme mali pohodlie. No a potom prišlo objednávanie. Vínny lístok na stene, v maďarčine... Tak som sa spoľahla na čašníka, ktorý dostal kódovacie meno Ištván. Ako správnemu business manovi mu na môj opis najlepšie pasovalo druhé najdrahšie víno z ponuky. :D Treba mu však uznať, že sa chuťou presne trafil. Čo on mohol chudák vedieť, že my sme skôr budget friendly. 



Filip ako zarytý abstinent odmietol koštovať tekuté národné dedičstvo Maďarov so mnou a tak som spolupatrične zrýchlene vychutnala svoj pohár bieleho, vybrala fľašu pre svokrovcov a pobrali sme sa. 

Nasledovala vaňa č.2, čaj č.3 a spánok 500.

V nedeľu ráno normálne vstávame po deviatej, tu o deviatej už za nami zacvakli dvere bytu. Smer RAŇAJKY!

8. Bleu Bird Cafe sme si vyhliadli už večer predtým. Majú fajn ponuku raňajok. Obsluha bola síce trochu mimo, nakoľko sa náš mladý čašník práve prvý deň zaúčal, ale čakanie nám ani veľmi nevadilo. Samotná kaviareň vám totiž ponúkne plno podnetov. Je nádherne zariadená, s množstvom malých detailov.



 Jedlo bolo tiež fajn (keď nám ho konečne priniesli). Láskovník neodolal omelete s cibuľkou, zemiakom, červenou paprikou a špenátom, ja som si dopriala lievance s jahodovým džemom. Za oknom husto snežilo a nám sa nikam nechcelo, tak sme ešte chvíľu prokrastinovali pri káve. Tej najkyslejšej káve, akú sme kedy pili! :D Tá nás riadne dopreberala! 




Pri odchode sme boli ľahší o 13€. Podľa mňa bolo minimálne 5€ za atmosféru, tá ale nám rozhodne stála za to. 

V nedeľu býva hneď vo vedľajšej ulici Antik Placc. Keďže sme obaja starí blšáci a praví zberači, nemohol nám ujsť! 



Antik Placc je taký hipsterský blšák s jednýcm otvoreným barom na nádvorí a druhým v starej, továrensky pôsobiacej budove. Okrem baru tam je aj malý bufet. Rozloha je obrovská, ľudí veľa a ceny proklatě vysoké! Padlo nám tam do oka veľa vecí, ale stará kovová vývrtka za 20€?! Nie, neprosíme si. 



V tmavom rohu som našla zašitú jednu lady, ktorá predávala svoje ručne vyrobené zošity, notesy, knižky a ceduľky do kuchyne pod značkou Papetri Paperworks. Podiškurovali sme, kúpila som si nálepky a zošítok, vyfasovala som vizitku a zlý pocit z prehnaných cien bol zažehnaný. 

9. Desszert. Neked - poklad, na ktorý sme narazili úplnou náhodou. Veľmi nadčasovo a minimalisticky zariadená cukráreň s ponukou asi 6 - 7 druhou veľmi efektne vyzerajúcich dezertov. Prekvapujúco, bola takmer prázdna. Filipko zatúžil po futuristickom zákusku a ja som sa kochala pohľadom do otvorenej kuchyne, v ktorej pracovali dvaja cukrári a tri farebné KitchenAid-y. 


Rozoberiem pre vás tú nádheru, čo sme tam ochutnali - krémová, ľahučká pena z čiernych ríbezlí, vo vnútri hrudka smotanového kozieho syra s bobuľkami čerstvého ríbezlia a to všetko na lahodnej maslovej piškótke. Najväčšia sranda je, že cukráreň, v ktorej sme ochutnali ten najlepší dezert našich životov nebola v žiadnych tourist guidoch, ani zoznamoch Budapest Musts. 

Potom sme sa dllllho prechádzali, snežilo, no proste romantika jak hovado a potom, za plotom, sadli sme si na našu poslednú budapeštianku kávu a ja som si k tomu tresla aj cheesecake, veď čo, je nedeľa a ja som na výlete a podobné výhovorky. :D

10. Kolor je taký ten podnik mnohých tvárí, kde si ráno dáte raňajky, ľudia z okolitých kancelárií tam môžu cez deň skočiť na menu, večer sa mení na kultúrne stredisko, premietajú sa filmy, hrajú kapely a v noci, v noci sa v jeho podzemí začína divoká párty, dva otvorené bary, neskutočný priestor pod historickou budovou v centre mesta. Zatiaľ čo o 4 poschodia vyššie pokojne spia ľudia, dolu to žije! My sme si ho užili za denného svetla a s chuťou kávy na perách sme sa pobrali domov, na Slovensko. 




Ak by som vám mala dať nejakú radu, tak len toľko: 
Vyberte si ubytovanie v centre a choďte všade peši. Netušíte aký zapadnutý poklad na vás číha niekde za rohom!
Viac fotiek nájdete na FB Dare to Cook

Ale ešte predtým si pozrite VIDEO!!!

2 komentáre

  1. Miška moja, teda klobúk dolu. Tak som sa začítala, až som sa pristihla, že si predstavujem, ako som na tých opisovaných miestach aj ja. Keď som videla ten burger, hneď mi tiekli slinky a predstavila som si chuť piatkového - tebou a Ipinom pripraveného burgra u nás doma - bol fakt chutný. Skvelý článok aj fotečky. Už teraz sa teším na nové a hlavne, ak bude ten nový foťák, tak z tvojich fotiek bude dýchať taká neskutočná atmoška (nie žeby terazky nedýchala) , že sa všetci na druhý deň rozbehnú na tie miesta, aby ju priamo na mieste lačno a dychtivo nasávali plnými dúškami. Je dobré, že tvoj JUST DARE TO COOK nie je len o receptoch a varení, ale aj o mnohých ďalších inšpiráciách, zážitkoch a neskutočných momentoch, ktoré prináša každodenný život o ktoré i sa s nami rada podelíš.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Tiež keď som videla ten burger tak som si predstavila, že ho mám pred sebou ... nekonečnú chuť som naň dostala a na všetky tie dobroty ... asi by som mala prestať chodiť na food blogy potom mám pocit, že jem len samé blivajzi ...
    A krásne si to pofitila až mám pocit, že som tam s vami bola
    Čím to fotíš vlastne ... je to také čarovné ... ja som našla objektív čo moc chcem už dlho a za vyše polovičnú cenu ... tak moc rozmýšľam nad tím ...

    Joj musím tu častejšie chodiť stále mám pocit, že neviem čo budem dnes variť ... a tak varím stále to samé dokola ... sa aspoň inšpirujem

    OdpovedaťOdstrániť

BACK TO TOP
Just Dare to Cook © - DESIGNED BY SMUK THINGS