Budapeštianske omrvinky

Budapeštianske omrvinky

(hra o piatich aktoch)

Voľné pokračovanie Dare to Travel Budapest edition

Prológ

ONA tvrdo pracuje. ON má narodeniny. Šli teda na víkend do Pešte. ONA oddychovať, ON byť zahrňovaný láskou. A jesť!

1. Akt: Narodeniny

Scéna: Mrholí. Ulice "SOHO-štvrte" veľkomesta sú v sobotu plné kultúrychtivých turistov. 

ON: "Som hladný."

ONA: "Ja tiež." povzdych. "Ach, my toho máme toľko spoločného."

Nasleduje krvilačná scéna, kde lačne tlačia do hlavy burger a domáce čipsy. Miesto činu - Soul Food. Jedlo skvelé, obsluha príjemná, prostredie inšpiratívne. ON má narodeniny, takže ONA zaplatí a spolu odchádzajú do ulíc zápasiť s gravitáciou kvapiek.

2. Akt: Raňajky?

Scéna: Svieti Slnko. Priam jarné ráno. Deň Sv. Valentína.

ONA: "Dala by som si na raňajky niečo zdravé. Po tých včerajších burgroch."

ON: "Neďaleko je donut shop. A dáme si tam aj kávu."

Nasleduje patetická snaha o potlačenie pažravosti. Obaja zlyhávajú. Na stole končia 4 donuty, estresso, capuccino. Všetko je dobré. Šišky sú čerstvé. Ani nechutia ako umelá hmota. Oblizujú si zalepené prsty. Miznú vo dverách Fánki Donuts a pokračujú v objavovaní.

3. Akt: Chladná ruža

Scéna: Preplnené centrum hlavného mesta. Človek má pocit, že pol populácie Japonska si vyrazilo na nedeľnú prechádzku do Pešte.

ONA: "Dnes je Valentína. Nemal by si spraviť niečo romantické?"

ON: "Našiel som podnik, v ktorom robia gelato do tvaru ruže."

Kráčajú ticho ďalej. Navzájom sa len objímu pohľadom. Gelarto Rosa je klasicky natrieskané. Dva malé stoly skôr zavadzajú, než osožia. Prekážajú v ceste ľuďom čakajúcim na zmrzlinu v dlhom rade. Napriek tomu to tam odsýpa. Zmrzlina vyzerá krásne. Chutí obyčajne. V okruhu 120km od domova teda stále vyhráva GIO.

4. Akt: Getho

Scéna: Malý, rodinne vyzerajúci podnik. 7 - 8 stolov. Úhľadne prestreté biele látkové obrúsky a poháre na vysokých stopkách. Všade tmavé drevo. Nábytok v prvo-republikovom štýle. Výrazný kontrast s plechovým obložením stien reštaurácie. Čašník prináša podľa NEJ dokonalé menu. 10 maďarských jedál, tri polievky, tri predjedlá a tri dezerty. Nič viac, nič menej. ONA si objednáva hubový paprikáš s vaječnými haluškami. ON držkový perkelt a varené zemiaky. O pár sekúnd sa na stôl dostávajú domáce kačacie škvarky, cibuľa a chlieb. Chlieb si pečú sami. Peceň je taký veľký, že jediný krajec z neho musia prekrojiť na troje, aby sa zmestil do misky na chlieb. Je lahodný.

MAJITEĽ PODNIKU: (anglicky) "Prepáčte že vyrušujem. Chcem vás pochváliť.Vybrali ste si najlepšie jedlo v menu. Ale ste si istí, že viete, čo ste si objednali?"

ONA: (anglicky) "Ó, áno. My poznáme držky. U nás doma sa bežne varievajú. Rovnako ako perkelty a guláše." 

MP: (anglicky) "Naozaj? Vy v Rusku poznáte držky?"

ON: (slovensky) "My nie sme Rusi, my sme Slováci!"

MP: "Ou, yes. Now I see."

Majiteľ sa odchádza venovať ostatných hosťom. ONI zotrvávajú v tichom rozhovore a smiechu. Po chvíli debata utíchne. Dorazilo jedlo. Je lahodné, plnotučné, domáce a je ho dosť. Ako od maminky. Ale iba ak by maminka pracovala v Gettó Gulyás. 

5. Akt: Všehochuť

Scéna: Cukráreň. Obom dôverne známa. Naposledy tam mali najlepší zákusok svojich životov. Tentokrát sa vracajú po repete. 

ON: "Čo je prosím v tomto koláčiky?"

CUKRÁRKA: "Čierne ríbezle."

ON: "Fajn. Ten chcem."

ONA: "A tento?" (ukáže prstom cez sklo)

C: "Maliny, Vodka, karamel, tri druhy čokolády a čili."

ONA: (úplné zatmenie mozgu) "Ten mi dajte."

ON blahom krochkal. ONA ten svoj ani nedojedla. Aspoň že vyzeral ako umelecké dielo. Ako nakoniec všetko v Desszert.Neked. 

Epilóg

ONA si oddýchla. ON bol zahrnutý láskou. A ani jeden z nich po príchode domov na Slovensko 12 hodín nič nejedol.