Do Nitry chodíme často. Je to znesiteľne blízko, na polceste do BA, takže sa tam môžem stretnúť so sestrou a už to tam poznáme. Tentokrát sme ale mali o dôvod viac - Festival Chutí, ktorý bol spoluorganizovaný aj Viktorom z delikatesy.sk! A tak som pri obligátnom sobotňajšom upratovaní zapla turbo, aby sme napoludnie mohli vyraziť za lahodným dobrodružstvom.
Festival sa z veľkej časti odohrával na Svätoplukovom námestí. Na jednej strane super, že bolo všetko takto pekne pokope, na strane druhej som sa trošičku bála, že dostanem na tom širokom priestranstve bez kúska tieňa úpal. Okrem toho bol koncept super. Každý si tam pre seba niečo našiel - vína, destiláty, ľahké šaláty aj plnohodnotné mäsové dobroty, osviežujúce koktaily, nápadité limonády aj kvalitné ovocné šťavy. Všade záplava jahôd - čerstvých, tekutých aj v koláčovej podobe a čo je najsuper, mohli ste si kúpiť vlastnú rastlinku, trebárs aj na balkón, na domáce vyjedanie. A aby ste si nemuseli len ťažkopádne predstavovať, mám aj nejaký ten fotografististický materijál (za terminus technicus ďakujte Julkovi Satinskému :D).
Prvý chod - burgre z Hotela MIKADO, som nefotila, pretože... Pretože sme z nich s láskovníkom boli už na prvý pohľad sklamaní. Filip si dal mäsovú klasiku, ja som siahla po vege verzii. Krátky (vôbec nie umelecký) opis diela - majonéza, kečup, kapusta, paradajka, cibuľa, mäso//(podľa mňa) cícerová placka, ďalšia kapusta a k tomu coleslaw (čiže ďalšia kapusta). Nie som odborník, ani nijaký hamburgerový fajnšmeker. Boli časy, keď som o pol tretej v noci jedla na bystrickom Huštáku mašľu a považovala ju za vrchol gastronomizmu. Ale odvtedy som pár burgrov pojedla a poviem vám, pod názvom "Domáci burger" od štvorhviezdičkového hotela som čakala viac. Len ma to naštartovalo dať konečne dokopy môj domáci burger a hodiť ho sem na blog, takže v najbližšom čase čakajte aj to! Na obranu MIKADA musím uznať, že žemľa aj mäso boli fakt super.
Keďže bolo naozaj horúco, vybrali sme sa na hon za limonádou. Najviac sa nám pozdávala tá od Swita. Ja som zatúžila po uhorke a citróne, láskovník po svojej milovanej baze s mätou. Baby za pultom boli nesmierne milé a usmievavé a to nám konečne začalo zlepšovať náladu.
Potulujúc sa po námestí som v stánku Bon Praline natrafila na tie najväčšie a najkrajšie jahody v čokoláde. Jahodová Nitra mi proste zabrnkala na strunu. Najlepšie na tom bolo, že jahôdky mali v chladiacej vitríne, takže okrem lahodnej čokošky a sviežeho ovocia som dostala aj pridanú hodnotu - šťavnaté ochladenie.
Už v aute cestou do Nitry (komu klamem?! Už týždeň dopredu) sme vedeli, že sa najviac tešíme na GIO. Soňa (hlavný zmrzlinársky mozog akcie) je jednou z najmilších ľudí v branži. Nehovoriac o tom, že ich zmrzku by som mohla jesť na raňajky, obed aj večeru, kým by mi to kvôli zrejmým zdravotným komplikáciám zakázal ošetrujúci lekár. :D A tak sme si dali! Mak+Slivovica - ako slivkovú gule s makom od mojej starkej hrušovskej. Olivová - kontroverzná, ale pre mňa perfektná kombinácia sladkej smotanovej klasiky s kúskami olív a jazyk by som dala do ohňa zato, že som cítila aj štipku korenia. No a nakoniec Jahoda+malina+mäta - už čo by sa na tomto dalo pokaziť?! Veď to je predurčené na 100% úspech!
Keď sme dobrej víle Sonke prezradili, že naša burgrová voľba nebola najšťastnejšia, poslala nás do Quo Vadis. Filip si dal papenku na ratatouille a kríza bola zažehnaná! Zmľaskol to za pár minút a šli sme ďalej.
A potom sme vo Fine Destillary zazreli pivovicu! Pochádzam z kraja (a rodiny), kde sa ovocie pestuje vyslovene na pálenie, takže slivovica, hruškovica, či jablkovica sú u nás bežnou vecou. Ale pivovica?! Dlho sme o nikom, kto pivo páli a predáva za prijateľnú cenu, nepočuli. Po minimálnej ochutnávke (Filip šoféroval a mne bolo jednoducho príliš teplo) som impulzívne kúpila jednu fľaštičku domov.
Okrem pálenky som domov priniesla aj ručne vyrábané pralinky z GUTEVA. Požiadavka bola jasná - všetko, čo sa čo i len šuchlo okolo orieškov chcem! Skončila som s krabičkou ôsmich čokokrások a keď dopíšem tieto litánie, pôjdem si jednu uchmatnúť z chladničky. :)
Okrem tohto sme na programe mali už len poflakovanie sa, vysedávanie na lavičke a hypnotizovanie všetkých tých super cuke psíkov, aby ušli pánom a šli domov so mnou. Tak tu vám ponúkam ešte pár ilustračných náladových fotiek a na dnes sa s vami lúčim.
Žiadne komentáre
Zverejnenie komentára