Hlas ľudu sa vyjadril, že by bolo načim spraviť nejaké tie tekvicové recepty, nakoľko je jeseň a čo sa robí na jeseň? No očividne sa je tekvica... My doma veľký tekvicoloveri nie sme. Okrem kyslej tekvicovej polievky som takmer nič iné nejedla a ani nevarila. ALE! Kto prišiel na scénu? No predsa moja svokra. :D Minulý rok sme spolu spravili plno tekvicového pyré do zásoby a sem-tam som si jednu piksličku vytiahla a trochu experimentovala. Už vieme, že máme radi tekvicu v mafinoch a tiež v tekvicových "uzlíkoch" s cesnakom. No a vďaka vám som sa s vervou pustila do ďalších receptov, ktoré som už dávno chcela skúsiť. Ak ste však čakali na hokkaido polievku alebo pumpkin pie, musím vás sklamať. Na tieto "odrhovačky" už nájdete množstvo receptov a ja som chcela spraviť niečo iné.
Začnime základom. Prinesiete si domov tekvicu a teraz čo s ňou. Máte niekoľko možností. Najjednoduchšia je tekvicu obieliť, nakrájať na kocky a dať na plech. Aby jej tam nebolo smutno, pridajte aj na väčšie kusy nakrájanú mrkvu, petržlen (alebo ešte lepšie - zeler), možno malé hlávky karfiolu, cibuľu a cesnak horizontálne prekrojený na polku. Pokvapkať oliváčom, osoliť, okoreniť, prihodiť vetvičku (2 - 3 - 4) rozmarínu alebo tymiánu a zapekať na 180-200 °C 20 minút. Vybrať, naservírovať na tanier, pridať hrudky ovčieho alebo balkánskeho syra a hotovo. Veľmi jednoduché, voňavé a ľahké jedlo. V mnohých receptoch však potrebujete tekvicu v kašovitom stave - tekvicové pyré. Aj tu je ľahká pomoc - na pyré sa hodí hlavne tekvica maslová alebo kokkaido. Pri oboch je postup rovnaký - tekvicu rozkrojte na polovicu (pri hokkaido môžte aj na štvrťky, ak máte také hovädo ako ja), vyberte semiačka, položte kusy tekvice na plech kožou dole a šupnite ich do rúry vyhriatej na 180-200 °C. Čo sa času pečenia týka, to si musíte ustrážiť vy. Maslová tekvica je tvrdšia a často aj hrubšia, takže potrebuje viac času, hokkaido môže byť hotová niekde medzi 30 a 45 minútami. Každopádne, keď pichnete do tekvice a ona bude krehká a mäkká, môžete ju vybrať z rúry. Keďže má tekvica tvar misky, vykondenzovaná voda sa drží na dne tejto priehlbinky. Preto nechajte upečenú tekvicu aspoň 10 minút tak a ona si tú šťavu nasaje späť ako špongia. Keď už v tekvici nevidíte takmer žiadnu tekutinu, vyškrabte lyžicou striedku, dajte do mixéra a rozmixujte na hladkú kašu. Pyré môžete po vychladnutí odložiť do mrazničky, alebo ho zužitkujte v niektorom z nasledujúcich receptov. 
Tekvicovo-hrušková marmeláda. Veľmi príjemná záležitosť. Budete potrebovať 750 ml tekvicového pyré (z jednej stredne veľkej hokkaido tekvice), 3 hrušky - 2 obielené, rozmixované + jednu nakrájanú na drobné kocky, 120 ml hruškového/jablkového džúsu, 1/2 čl škorice, štipku muškátového orieška, 100-125 g trstinového cukru a šťavu z polky citróna. Všetko okrem nakrájanej hrušky a citrónovej šťavy dajte do hrnca s hrubým dnom a varte tak dlho, kým sa hustota bude čo najviac približovať marmeláde. Podľa vodnatosti pyré a množstva cukru, ktorý pridáte sa môže čas varenia pohybovať kdekoľvek medzi 1 hodinou až 2 hodinami. Len si ten hrniec pekne zastrčte niekam na zadný horák, teplotu znížte na minimum a nechajte bublovať. Keď už budete spokojní s hustotou, pridajte nakrájanú hrušku a šťavu z citróna, ešte chvíľu povarte, nalejte do čistého pohára, nasaďte viečko a odložte hore dnom niekam na policu. Úprimne? Z jednej stredne veľkej tekvice pripravíte cca 350 ml marmelády (t.j. jeden horčicový pohár), ale na druhej strane, kto môže povedať, že má doma tekvicový lekvár? ;) A ak od samej radosti nebudete vedieť čo s ním, tak si kúpte lístkové cesto, rozvaľkajte ho, natrite marmeládou, posypte zmesou trstinového cukru, škorice a zázvoru, zrolujte, nakrájajte na 3-4 cm dlhé kúsky, poukladajte ich na plech naplnenou stranou hore, upečte v rúre predhriatej na 170 °C do zlatava a chutné, rýchle tekvicové osie hniezda sú na svete!
Keď už hovoríme o osích hniezdach... Čo takto spraviť si jedno obrie, chrumkavé, korenisté? Uf, poviem vám, toto je úplne iný level, ako tie z pekární. ;)
Do veľkej misy dajte 60 ml teplého mlieka, 60 ml olivového oleja, 1 PL medu, premiešajte, aby sa med rozpustil a pridajte 10 g sušeného droždia, znovu premiešajte a nechajte 10 minút tak. V inej mise skombinujte 375 g hladkej múky, 1/2 čl soli, 1/2 zázvoru a štipku muškátového orieška. Keď je droždie už viditeľne aktívne, pridajte do mokrej zmesi 150 ml tekvicového pyré, ďalších 120 ml mlieka a 3 PL trstinového cukru, rozmiešajte a potom prisypte suché ingrediencie a hneťte cesto, kým nebude viac menej hladké. Cesto prikryte utierkou a nechajte hodinu až hodinu a pol kysnúť. Keď cesto zdvojnásobí svoj objem, pridajte do neho 60 g hladkej múky skombinovanej s 1 čl jedlej sódy a 1/2 čl prášku do pečiva. Znovu cesto premieste, kým nevpracujete všetku pridanú múku. Ak chcete (a máte tú trpezlivosť), môžete hladké cesto znovu nechať na pol hodinku prekysnúť. Potom cesto na pomúčenej doske niekoľkokrát premieste, poprevaľujte v rukách a môžete vaľkať. Najlepšie na veľký štvorec alebo obdĺžnik s hrúbkou asi 4 mm. Vezmite 60 g zmäkknutého masla (chcete aby bolo VEĽMI mäkké, verte mi) a rozotrite tenkú vrstvu na celé cesto. No a potom štvorec poskladajte tak, aby v ňom vznikli vrstvy masla a kysnutého cesta. Znovu ho rozvaľkajte na veľký štvrorec, potrite 60 g mäkkého masla, ale tentokrát ho posypte zmesou 100 g trstinového cukru, 1 PL škorice a 1/2 čl perníkového korenia a nakrájajte na 4-5 cm hrubé pásy. Zrolujte prvý pásik, položte ho na jeden koniec druhého pásika a rolujte ďalej (rolku z prvých dvoch pásikov položíme na koniec tretieho a rolujeme, atď), kým je možné ešte s rolkou pracovať. Keď je už taká veľká, že sa s ňou zle balansuje, položte ju do stredu okrúhlej jánskej misy vytrenej maslom a pripájajte ďalšie pásiky pocukrovaného cesta okolo. Okraje vášho osieho hniezda by mali byť asi 2 cm od okrajov misy, nakoľko počas pečenia cesto ešte "narastie". A teraz ho KONEČNE môžete dať piecť. Na 30 až 40 minút do rúry predhriatej na 180 °C, po 15 minútach znížte teplotu na 160-170 °C. Upečené obrovské monohniezdo nechajte vychladnúť a vône korenia krásne preniknú všetkými vrstvami cesta. Ku každému kúsku tejto tekvocovo-škoricovej nádhery si doprajte trochu gréckeho jogurtu rozmixovaného s medom a trošičkou mlieka. DO-KO-NA-LOSŤ!
A nakoniec dôkaz, že tekvica môže byť aj tajomnou prísadou niečoho slaného a pálivého. Tekvicové čili! Do veľkého hrnca s hrubým dnom dajte rozpáliť štedré dva glgy oleja. Prihoďte jeden na krúžky nakrájaný pór, 4 strúčiky cesnaku (pokrájané), 2 čili papričky (pokrájané) a jednu stopku zeleru (pokrájanú). Smažte, kým zelenina nezmäkne a potom pridajte 250 ml tekvicového pyré a jednu plechovku paradajok. Varte, varte, varte. Pridajte po plechovke zliateho a prepláchnutého cíceru a fazule a 250 ml silného zeleninového vývaru. Všetko spolu dobre povarte, kým sa tekutina nezredukuje na polovicu. Ochutnajte a dochuťte soľou, korením, škoricou, mletým čili a drvenou rascou. Ešte raz prevarte a odstavte. Čili môžete pokojne jesť aj takto, ako horúcu hustú polievku alebo si ho dajte s domácimi vajcovými haluškami, ako ja. Ale je ešte jeden upgrade, ktorým ho totálne vyšperkovať. Uvarte cca 300 g penne a nahrubo nastrúhajte 200 g eidamu. Zmiešajte čili s cestovinami a 2/3 syra, dajte do zapekacej misy, posypte zvyšným syrom a dajte piecť na 20 minút pri 180 °C. Pre ilustráciu, ja som tieto čili zapekance spravila s tendenciou, že si ich pre vás odfotím, ale moji hladoši boli rýchlejší. :D Ešte ani poriadne nevychladli a polka bola fuč, taká je to dobrota! ;)
Uf! Tak toto bolo vyčerpávajúce. Pozerám na hodinky a uvedomila som si, že len napísať tento článok mi trvalo dve hodiny. Takže dúfam, že táto moja snaha nevyjde na zmar a vy si aspoň jedno jediné jedielko doma pripravíte. Koniec koncov, sami ste si to vyžiadali! ;)
P.S. Ak by sa vám ešte stále málilo, tak TU nájdete ďalšie tekvicové recepty. Vy nenásytní tekvico-maniaci!:D
