V hlavnej úlohe: DIY darčeky

Už keď som bola malá škvarka, veľmi rada som vianočné dary vyrábala. O žiadnom DIY a homemade a iných exkluzivitách som vtedy ešte ani len netušila. A predsa som mala vždy na Vianoce dopichané prsty, pretože som každému niečo malé ušila, alebo dolepené vlasy od manipulácie s veľmi nebezpečným tuhým lepidlom, ktoré záhadne lepilo všetko (vlasy, prsty, nožnice, ...) okrem toho, čo bolo potrebné zlepiť. 

Ani mojich aktuálnych 26 rokov mi zatiaľ absolútne neprekáža v tom, aby som stále vyrábala darčeky. Nie sú to už síce cestovinové náramky a ručne som nešila snáď večnosť, ale výroba sa presunula do môjho prirodzeného prostredia - kuchyne. Hlavne na strednej a vysokej bolo najjednoduchšie darovať mojim kamarátkam domáci koláčik, nakoľko žiadna z nich s pečením veľké skúsenosti nemala. Chutné maličkosti sú dokonalým darčekom napríklad pre kolegov, alebo kamarátky. Najmä ak máte nižší rozpočet, ale aj napriek tomu chcete každého potešiť drobným darčekom. A povedzme si úprimne, nič netlmočí vašu lásku a starostlivosť viac, ako vlastnoručne upečené sušienky, krásna a chutná tabuľka doma spravenej čokolády a na mieru namiešaný ochutený oliváč. ;)

1. Naliať olej do hrnca s nejakými bylinkami, 3 minúty ho povariť na nízkej teplote a nechať úplne vychladnúť, zvládne aj ten najväčší amatér. Potom už len stačí olej preliať do peknej fľaštičky, previazať stužkou a pridať ceduľku s menom a upozornením, že olej treba skladovať v chladničke a že jeho životnosť je max. 6 týždňov. Hlavné je vedieť, aké chute obľubuje váš obdarovaný. Také najklasickejšie kombinácie sú: rozmarín + citrón; bazalka + čierne korenie/sušená paradajka; tymián + cesnak; čili + bobkový list. Ak ale máte odvahu a chcete olej darovať nejakému experimentátorovi, môžete siahnuť aj po horčičných semienkach, rasci, alebo veľmi vianočnej mandarínkovej kôre, klinčekoch, či aníze. Takto ochutený oliváč môžete darovať napríklad niekomu, kto si do roboty často nosí šaláty, hodí sa tiež na bruschetty, toasty s avokádom, ale pár kvapiek príjemne nakopne aj obyčajný čerstvý kravský syr. 

2. V poslednej dobe sa na našom trhu objavilo niekoľko značiek predávajúcich handmade čokoládové tabuľky, či pralinky. Osobne som tak trochu čokoládový barbar - zjem takmer všetko. To však neznamená, že nedokážem oceniť kvalitnú čokoládu. Ak máte vo svojom okolí tiež čokoholika, vaše vlastné čokoládové kúsky budú tým pravým darčekom! Základným mottom tejto maškrty je vyberať naozaj kvalitné ingrediencie. Koniec koncov, ak by ste chceli obyčajnú čokoládu, kúpite nejakú v supermarkete. Tak ako nato? V hrnci zohrejte asi 5 cm vody. Keď voda bubloce, položte na vrch misku (tak aby sa dno misy nedotýkalo vody), do misy šupnite 200 g kvalitnej čokolády (ja som použila 74% horkú a v druhej várke kvalitnú bielu čokoládu) a pomaly, za stáleho miešania, ju rozpusťte nad parou. Do rozpustenej čokolády môžete pridať čo sa vám zachce. Ja som pripravila 4 príchute: horkú s medom a mandľami, horkú s kávou a keksíkmi, bielu s kokosom a bielu so sušenými brusnicami. Vždy 2/3 príchute zamiešajte do čokolády, vylejte zmes na plech vystlaný papierom na pečenie, rovnomerne rozotrite na chcenú hrúbku a posypte zostávajúcou tretinou keksíkov, ovocia, či orechov. Odložte svoje dielo na studené miesto a keď stuhne, pokrájajte na rôzne tvary a zabaľte buď do peknej škatuľky, alebo len tak do celofánového sáčku, dodajte mu charakter nejakou mašľou a darček pre čokoládového maniaka je vybavený.

3. Aaach, sušienky... Taká obyčajná vec a pritom taká efektná, keď do nich primiešate čaj. Áno, čaj! A je len na vás, aký si vyberiete. Jazmínový, Earl Grey, zelený, levanduľový a ak sa chcete fakt prekonať, skúste sušený tymián, či rozmarín. Postup je jednoduchý : V mažiari rozdrvte 2 PL čaju (alebo 1 PL bylinky). Ak nemáte mažiar, pokojne skúste minútku v mixéry na vysokých otáčkach. Čaj, alebo bylinky následne skombinujte s cca 250 g hladkej múky a 1/2 čl soli. Vo väčšej mise zmiešajte 250 g mäkkého masla, 60 g práškového cukru, kôru z citróna a 1 čl šťavy z citróna. Keď je z masla a cukru kompaktná hmota, prisypte suché ingrediencie a vymieste hladké cesto. Vytvorte z neho disk, zabaľte ho do potravinárskej fólie a odložte na 30 minút do chladničky. Z oddýchnutého cesta vyvaľkajte plát hrubý asi 0,5 cm, povykrajujte kolieska (alebo po akých tvaroch vaša duša piští), poukladajte na plech vystlaný papierom na pečenie a zverte rúre na 15 minút pri 180 °C. Veľmi plech nepreplňte, lebo počas pečenia sa sušienky trošku "roztečú", tak aby ste neskončili s jedným obrovským multi-sušieniskom. Keď sú okraje jemne hnedé, vyberte plech z rúry a preložte ešte krehké keksíky na mriežku. Po vychladnutí schrumkavejú a budú nenormálne voňať! Dopredu odpovedám na predpokladané otázky - Áno, múka sa dá nahradiť celozrnnou alternatívou. Áno, práškový cukor sa dá nahradiť trstinovým, nerafinovaným, alebo kokosovým bratrancom, len ho dajte trochu viac. Áno, čaj a bylinky sa dajú nahradiť napríklad sušeným ovocím nakrájaným na drobnulinké kúsky, poprípade malým množstvom nasekaných orechov. Áno, citrón môžete vymeniť za pomaranč, alebo mandarínku, či limetku. NIE, maslo sa nedá nahradiť ničím! Maslo je maslo! Ak nechcete jesť maslo, tak nerobte maslové sušienky...

Isto sa pýtate, odkiaľ mám tie fancy-schmancy cetličky a menovčičky, alebo ako nazvať tieto -čičky. No, spravila som si, moji drahí! A že nie som hnusoba, tak viete čo? Keď tunáka kliknete, tak si ich môžete stiahnuť a vytlačiť a doladiť svoje darčeky macherskými menovkami. 

A teraz poďme k tomu podstatnému! DAVAJ PREČ! Jeden šťastný, prešťastný človiečik môže vyhrať túto DIY darčekovú nádielku: 1x 300 ml fľaštičku olivového oleja podľa svojho výberu, 100 g čoko kúskov z bielej a 100 g čoko kúskov z horkej čokolády, 200 g jazmínových sušienok + bonus, dva handmade zápisníčky, ktoré som sama vytvorila od grafiky, cez rezanie samotných stránok až po zviazanie. A čo od vás budem chcieť? Vašou úlohou je napísať do komentára aký darček, či už vyrobený alebo kúpený, ktorý ste dostali, alebo darovali, vám najviac utkvel v pamäti + vašu emailovú adresu. Zo všetkých odpovedí potom vylosujem jedného labužníka. Ak chcete zvýšiť svoju šancu vyhrať, pošlite mi fotku mňamky, ktorú ste si pripravili podľa niektorého z mojich receptov. Tí, čo pošlú fotku na email justdaretocook@gmail.com budú do žrebovania zaradení dvakrát a z ich fotiek potom spravím na FB Dare to Cook album! ;) Súťaž trvá do budúcej nedele 14. 12. Držím vám palce, maškrtníci moji a teším sa na vaše odpovede a fotky! A od dnes už oficiálne, Šťastné, Veselé a Výživné! ;)

Edit:
Taaak, včera večer som súťaž ukončila a dnes po dlhom dni nakupovania som svoju svokričku poprosila, aby svojou šťastnou rukou vytiahla zo zlosovacieho osudia (rozumej hrniec :D ) jedno meno. A tým menom je... Kristýna Zouzalová! Kristýnke blahoželám a ostatných už teraz uisťujem, že v januári bude ďalšia DavajHetka! ;)

V hlavnej úlohe: Zeler

Tento článok uverejňujem len preto, lebo si myslím, že zeler je v našej kuchyni zanedbávaný a extrémne nedocenený. Recepty, ktoré si prečítate možno prebudia aj vo vás lásku k tejto vitamínmi a minerálmi nadupanej zelenine. ALE! Mám dve upozornenia:

1. Zeler je alergén. Často naň reagujú najmä ľudia s alergiou na orechy. Takže by som odporúčala najprv zistiť, či vám jeho konzumácia nespôsobí nejaké problémy. 

2. Fotky k receptom sú na prd. Viem o tom a hanbím sa za to. V izbe, kde fotím je už 4 dni nechutné svetlo (skôr tma) a s mojou dožívajúcou schizofrenickou zrkadlovkou, ktorá nezaostruje, ale zato vydáva kadejaké zvuky je to proste v riti. Aj som váhala, či tento článok vôbec publikujem, ale ako som už napísala, robím to v záujme zeleru. Takže aj keď fotky veľmi lákavo nevyzerajú, skúste aspoň jeden recept ukuchtiť a spravte si vlastný názor. ;)

Koniec hlásenia! Hybajme variť!

Zeler máme stopkový a buľvový. Teda, MY máme v záhrade len buľvový a preto aj jedlá pripravujem len z neho. Stopkový má ale ešte viac vitamínov (asi preto, lebo je celý zelený a celkovo vyzerá tak viac životaschopne). Stopkový zeler dávam často do polievky, do šalátov alebo do smoothie. Má jemnejšiu a sviežejšiu chuť ako buľvový zeler. Ten má korenistú a výraznú chuť a preto sa hodí hlavne do jedál, ktoré sa dlhšie tepelne pripravujú. Ja som mala veľmi dlho romantický vzťah k petržlenu, pretože mi krásne voňal. A potom som objavila tú škaredú, veľkú, bielu hrču, privoňala si k nej a zrodila sa láska. Ja nemám problém zeler si len tak nakrájať a zjesť ako jablko na desiatu. Apropo, jablko! Zeler sa s ním dosť chuťovo kamaráti. Skúste nakrájať jeden zeler a jedno - dve jablká na hrubšie pásiky, pokvapkajte citrónom alebo limetkou, prihoďte nejaké orechy a super zdravý šalát je na svete. No ale teraz poďme už ozaj variť!

Začnime polievkou.
Super rýchlou a musím priznať, že dosť dobrou. V hrnci na rozpálenom oliváči speňte jednu stredne veľkú cibuľu. Pridajte dva strúčiky cesnaku a na menšie kocky nakrájaný zeler (samozrejme očistený) a dva zemiaky. Dobre všetko spolu orestujte, osoľte, okoreňte, poprášte 1 PL kari korenia, premiešajte a zalejte 500 ml vody. Varte asi 20 minút na nízkej teplote. Nakoniec pridajte čili. Ja mám momentálne doma homemade čili pastu, ale stačí, ak jednoducho pokrájate asi dve malé papričky a pár minút ich povaríte so zelerom. Potom polievku rozmixujte, pridajte 1 PL masla a polievka je ready. Všetci sa zhodneme na tom, že krémové polievky potrebujú trochu vyšperkovať. Ja som tej mojej dodala za hrsť chrumkavých, nasucho pražených slnečnicových semiačok a extra čili.
Mňam!

Ďalším pánom na varenie je hummus ala sviečková. 

Pre mňa, ako vegoša, je hlavnou stár pri sviečkovej omáčka! Som schopná jesť ju s knedľou, s chlebom aj s cestovinami. A tak som vymyslela tento recept na hummus so závanom českej klasiky. Na plech, alebo zapekaciu misu, nahádžte 1/2 zeleru, 1 veľkú mrkvu (oboje nakrájané na menšie kocky), jednu cibuľu prekrojenú na osminy, 3 strúčiky cesnaku, asi 50 g prerastanej slaniny nakrájanej na plátky a pár kúskov masla. Pokropte zeleninu šťavou z polky citróna a potom tam niekam strčte aj ten citrón. Ešte pár vetvičiek tymiánu a asi 200 ml vody. Prikryte zapekaciu misu alobalom a pečte v rúre predhriatej na 200 °C asi 30 minút. Po 30 minútach alobal odložte a pečte ešte 15 - 20 minút pri teplote 180 °C. Nechate zeleninu vychladnúť. K vychladnutej zelenine prihoďte 1 plechovku uvareného cíceru, 50 ml oliváča, 3 strúčiky cesnaku, trochu citrónovej šťavy, soľ a korenie. Rozmixujte na hladký hummus. 

A nakoniec tu pre vás mám zeleninové ragú s krémovou polentou. 

Vo veľkej panvici rozpáľte 2 PL olivového oleja a sprudka na ňom osmažte 200 g  rozštvrtených šampiňónov. Keď sú hríby hnedé, pridajte 2 strúčiky cesnaku nakrájané na plátky, znovu pár minút pražte. K hubám a cesnaku pridajte 1 zeler, 1 červenú papriku, 1/2 cukiny a 1 červenú cibuľu (všetko očistené a nakrájané na väčšie kúsky). Pražte zeleninu so šampiňónmi aspoň 5 minút. Keď je zelenina zatiahnutá, pridajte 3 hrste červenej šošovice a poriadne ju zamiešajte do zeleniny. A teraz prichádza na scénu víno! Stačí 100 ml červeného vínka, nechajte ho, nech krásne zasyčí na rozhorúčenej panvici, pol minútky ho povarte a potom pridajte 300 ml vývaru. Priveďte do varu a znížte teplotu na minimum. Nechajte ragú bublotať pod pokrievkou 10-15 minút, kým šošovica nezmäkne. Keď je šošovica al dente, primiešajte do ragú 1 PL paradajkového pretlaku a 1 nakrájanú čili papričku. Všetko spolu dobre premiešajte a ochutnajte. Dochuťte podľa potreby. 

Ragú si môžete dať napríklad s cestovinami, ale ja som sa rozhodla pre krémovú polentu. V malom hrnci dajte zovrieť 500 ml vody, pridajte do nej 1/2 čl soli a cca 80 g polenty. Premiešajte a varte 20 minút na najnižšej možnej teplote. Sem-tam kašu zamiešajte a ak je potrebné, prilejte 1 - 2 PL vody. Do uvarenej kaše pridajte asi 30 g masla a 60 g nastrúhaného syra. Ja som mala doma ementál a celkom zapasoval. Horúcu kašu doplňte kôpkou ragú a môžete servírovať!

Tak to je odo mňa ,čo sa zeleru týka, zatiaľ všetko. Nebojte sa ho používať! Je to zdravá a chutná zelenina. A neopovážte sa vyhadzovať zelerovú vňať! Dá sa vysušiť, alebo odložiť vo zduchotesnom sáčku do mrazničky. ;)

V hlavnej úlohe: Vaše otázky

Vopred sa ospravedlňujem tým, ktorí čakali svoju nedeľnú nádielku receptov. Ako malé odškodné čakajte zajtra recept na môj super rýchly a jednoduchý Džablkový páj. Ale ešte predtým sa prescrollujte mojimi odpoveďami na otázky od vás. ;)

Posledných pár dní bolo nezvykle surrealistických. 

Ad1 Trpím nespavosťou. Alebo v mojom prípade skôr "nezaspavosťou". Viete taký ten stav, kedy si totálne vyčerpaní ľahnete do postele. Vaša hlava sa zrazí s vankúšom ako hlava boxera so zemou po KO v 6 kole. A potom... Potom ležím v posteli, myšlienky mi mihajú pred očami, ako psychadelické prskavky po užití LSD a môj mozog nie a nie prepnúť na šetrič obrazovky. A takto sa to ťahá už dva týždne, každú noc do jednej - pol druhej.
Ad2 Moje kríže ma nenávidia! Ako dlho sa už sťažujem na bolesť krížov? Schválne, ak blog čítate dlhodobo, tak vás tým už asi poriadne otravujem. Bohužiaľ, ja sa nemienim na nič hrať. Toto je realita - ráno neviem vstať z postele, niektoré pohyby sú dosť nepríjemné a pri iných by som asi najradšej vraždila, keď kýchnem, od bolesti sa mi podlomia kolená a ja padám na zem a dnes, keď som sa zohla pozrieť do rúry na koláč, trvalo mi asi 4 minúty, kým som znovu prešla štádiom Homo Erektus. Múdry pán doktor povedal, že to nič nie je, predpísal lieky a poslal ma domov. Doma som si lieky rozbalila, prečítala príbalový leták a asi 10 sekúnd zvažovala, či mi zvracanie, pocit nevoľnosti, vyrážky a pľuzgiere, krátkodobá strata vedomia alebo mierne poškodenie pečene a obličiek stoja za to, že ma nebudú bolieť kríže. Hádate správne - Lieky neberiem. Takže trpím ďalej.

Ad3 Začali sa mi ozývať rôzne značky, weby a iné blogy a navrhovať spoluprácu. Na jednej strane som polichotená. Na druhej strane mám pocit, že 80% týchto ponúk operuje s mojim blogom len ako s ďalšou cestou ako zviditeľniť SVOJ produkt, alebo ako rozšírenie vlastnej čitateľskej základne o vás, drahí moji priatelia, ktorí momentálne čítate tento blog. Ale za tých 20% som veľmi vďačná.

 A teraz k jadru! Na KsichtoKnihe som vás vyzvala, aby ste sa ma opýtali na čokoľvek, čo vás o mne, blogu, varení, alebo mojom súkromí zaujíma. No, poviem vám, bohvie čo som z vás nevytriasla, ale pár skalných predsa len bolo trochu zvedavých a tak idem ukojiť váš smäd po informáciách.

1. Najčastejšia otázka bola, kde beriem inšpiráciu.

Úprimne? Všade. V krásnej záhrade mojej svokry, v obchode, u mojej maminky, v knihách a časopisoch o varení, na blogoch mojich talentovaných kolegov blogerov. Inšpirácia sa dá nájsť všade. Mojim  hlavným zámerom, je neopakovať recepty, ktoré momentálne môžete nájsť na všetkých blogoch a vo všetkých časopisoch. Je jeseň, tak všetci robia tekvicové polievky a pečenú kačku... Ja sa snažím ponúknuť vám iné možnosti.

2. Kedy som začala variť.

Moje prvé ozajstné jedlo boli špagety so syrovou omáčkou a mala som 12 rokov, keď som ich uvarila. Moja maminka tvrdí, že odvtedy sa mi nikdy nepodarili také dobré špagety so syrom. :) Jednu vec o mne musíte vedieť, ja varenie milujem. Varím skutočné jedlá, niekedy nezdravé, inokedy možno zvláštne, ale všetky varím s láskou. Varenie je pre mňa ako maľovanie pre maliara. Len ja mám miesto štetcov varechu a miesto farieb maslo a trstinový cukor.

3. Čo ma priviedlo k blogovaniu.

V skratke asi to, že som sa drbala s receptom do súťaže pre F.O.O.D. a nevyhrala som. A tak som mala v compe tento recept na pivovú tortu s mascarpone, kopu fotiek, ktoré som krvopotne spravila a bolo mi ľúto, že tá kráska nikdy neuzrie svetlo sveta. A tak som založila tento blog a vycapila ten recept na internet a dnes je to jeden z najúspečnejších receptov na Dare to Cook. :)

4. Kam to chcem s blogom dotiahnuť.

Nuž, ako ste si mohli prečítať, Dare to Cook som zakladala viac menej z rozmaru. Preto nečakám nič. Blogovanie je zábava. Akonáhle to zábava prestane byť, nemá to význam. Ja to robím pre vás, a kým ste vy spokojní a šťastní, mne to stačí.

5. Odkiaľ mám toľko času na varenie.

Jednoducho a skrátka - som momentálne nezamestnaná. A pravdu povediac, trochu sa tým návalovým varením snažím vyplniť tú dieru vo mne. Lebo inak by som sa cítila ako úplne neschopné a zbytočné individuum.

6. Mäso - prečo nie a keď áno, tak ako.

Ja mäso nejem. Nie preto, lebo by mi bolo ľúto zvierat. Nechápte ma zle, ale vyrastala som na dedine. Pomáhala som starkej čistiť kurence a dojila som kravu, miešala sadlo na škvarky na zabíjačke. Jesť mäso je pre mňa prirodzená vec. Mne však od istého času nechutí. Keď mám chuť, nerobí mi problém ani kúsok domácej klobásy, ale inak po mäse nebažím. Zato ryby môžem. Takže ak by som si mala vybrať jeden druh mäsa, bola by to nejaká mastnejšia ryba, ako napríklad tuniak, alebo losos. Len tak na masle, s bylinkami a citrónom.

7. O tom ako mi môj chlap pomáha pri blogovaní a či bude svadba.

Filip sa angažuje na všetkých frontoch. Od zháňania niektorých surovín, cez fotenie až po záverečné chválenie výsledného produktu. :D Môj láskovník je mi veľkou oporou. Nenahneval sa ani keď som zavraždila jeho staručkú zrkadlovku... A čo sa svadby týka, žiadny kameň som ešte nedostala, aj keď v poslednom čase predo mnou Filip kľačí veľmi často - keď mi pomáha obuť topánky, ku ktorým sa nezohnem kvôli tým prašivým krížom!

8. Čo je mojim snom / Aké povolanie by som si vybrala, keby som mohla robiť čokoľvek.

Profesne mám v mojom živote dve vášne - Montessori pedagogiku a samozrejme varenie. Takže v dokonalom svete by som mala v nejakej krásnej starej budove malé bistro, kde by sa zároveň konali gastro workshopy a kurzy pre verejnosť a na druhej strane chodby by bola Montessori škôlka + Kurzy Montessori a Silvovej metódy pre dospelákov. O tomto sa mne sníva, keď sa mi konečne krvopotne podarí vypnúť mysliteľa v hlave a zaspať. :)

Ak by ste chceli vedieť ešte o štipku viac, rozhovor so mnou nájdete aj u Maťky na The Story of a Cake.

V hlavnej úlohe: Brunch

Tak sme dnes brunchovali. Teda rabedovali. Teda jedli veeeľké, pestré raňajky o pol jedenástej. A poviem vám, bolo to bájo. A viete, čo je na tom všetkom najsamlepšie? Že všetko som pripravila večer vopred a ráno to už len zohriala. Veď, aký by bol zmysel neskorých raňajok, ak by ste kvôli nim museli vstávať o pol ôsmej? No, JA som vstávala o pol ôsmej, pretože som potrebovala nachystať stôl na fotenie v záhrade, ale vy si pokojne leňošte v posteli a keď budete mať už dosť váľania sa v perinách, zapnite rúru, zohrejte v nej predpripravené dobroty a vychutnajte si príjemné, pokojné a lenivé ráno + to voňavé teplo z rúry, ktoré vyhreje dom je v chladnejšom jesennom počasí nenahraditeľné! Tak čo sme teda mali na stole? V ponuke boli maslové pagáče, vajíčková pomazánka a pečené kávové vločky s mandľovou posýpkou. 

1. Maslové pagáče sú také rýchle a jednoduché pečivo, že keby ste si o pol hodinku privstali, mohli by ste ich pokojne spraviť aj ráno. Základ je mať v mrazničke 100 g masla. Áno, v mrazničke! Pretože ho budete strúhať na strúhadle. Ale ešte pred tým: Zapnite rúru a nechajte ju vyhriať na 180 °C. Do veľkej misy dajte 275 g hladkej múky, 1/2 čl jedlej sódy, 1 PL prášku do pečiva a 1 čl soli a dobre spolu premiešajte. Teraz prichádza na scénu zamrznuté, nahrubo nastrúhané maslo. Pridajte ho k múke a drevenou varechou vmiešajte do suchej zmesi. Keď je každý malilinký kúsok masla obalený v múke, vlejte do misy 250 ml kyslého mlieka (cmaru) a asi 15 krát premieste drevenou varechou. Malo by vám vzniknúť veľmi lepkavé, vlhké cesto. Vyklopte to "lepidlo" na štedro pomúčenu dosku, poprášte ho ďalšou múkou a ručne mieste (jemne! aby sa maslo nerozpustilo), kým sa cesto prestane lepiť na prsty. Vtedy ho rozvaľkajte na asi 4 mm a prekladajte, ako pri lístkovom ceste. Vrstvenie zopakujte aspoň 3 krát, potom cesto vyvaľkajte na 3 cm hrubý plát a vykrajujte pagáče. Mne z tohto množstva vyšlo 14 pagáčov s priemerom 7 cm. Poukladajte ich na plech vystlaný papierom na pečenie, potrite vajíčkom vyšľahaným s trochou mlieka a pečte 15 až 20 minút podľa typu rúry. Hotové pagáče by mali poriadne narásť, mali by mať množstvo mini vrstiev,  vo vnútri by mali byť jemné a na povrchu chrumkavé. Robota s nimi nie je takmer žiadna - 30 minút od vytiahnutia masla z mrazničky po spálenie si jazyka na práve dopečenom pagáči.
Tip: Ak vám nejakým zázrakom nejaké pagáče ostanú, alebo ich pripravíte, tak ako ja, deň dopredu, stačí ak ich zabalené do utierky dáte na 5 minút do vyhriatej rúry, alebo na 1 minútu do mikrovlnky. 

2. Vajíčková nátierka je už taká škôlková klasika. Určite máte vlastné, rodinné recepty. Na tú moju budete potrebovať 3 vajcia uvarené na tvrdo, 100 g cream cheese, 3 pretlačené strúčiky cesnaku, 1 PL dijonskej horčice, soľ, korenie a hrsť nasekanej pažítky. Vajíčka na jemno nastrúhajte, pridajte ostatné ingrediencie, vymiešajte hladkú pomazánku a odložte na noc do chladničky, aby sa prepojili chute. A to je všetko! Ja viem, že jesť cesnak na raňajky je trochu kontroverzné, ale ak si dá aj váš partner, je to ok, nie? :)

3. Ja vločky môžem! Mám ich rada varené, pražené, pomleté miesto múky a od dnes aj zapekané. Nie sú to síce Cheerios, ktoré môj láskovník tak neskonale miluje, ale aj toto je fajn alternatíva sladkých raňajok. A tiež super rýchla! Predhrejte si rúru na 170 °C. Zapekaciu misu vysteľte krúžkami banánu (mne stačil jeden, ale pravdu povediac, bol to dosť prerastený banánisko). Vo veľkej mise skombinujte 200 g vločiek, 60 g trstinového cukru, 1 čl prášku do pečiva, štipku soli a 3 hrste mandľových lupienkov. V inej mise (v mikrovlnke)alebo maličkom kastróly (na sporáku) zohrejte mlieko, rozpustite v ňom 45 g masla a 1 PL instantnej kávy. Ja som použila s orieškovou príchuťou, ale postačí aj úplne obyčajná (to len ja som zase premotivovaná :D ). Nechajte mlieko trochu vychladnúť a keď je už len vlažné, vyklepnite do neho jedno vajce a poriadne spolu všetko vyšľahajte. Na banány vysypte vločky, zalejte ich mliekom s vajíčkom (snažte sa lievať rovnomerne na všetky vločky) a nakoniec si z 30 g masla, 30 g múky, 1 PL cukru a hrste mandľových lupienkov spravte drobenku a posypte ňou vločky. Zverte svoje dielo rúre na takých 20 minút a môžete servírovať. Rovnako ako pagáče, aj zapekané vločky som ráno už len ohriala a bola som za pani! ;)
A to bol náš brunch. Už len čerstvá káva, maslo a domáca nashi marmeláda, krásna jesenná záhrada mojich svokrovcov a master piece je dokonalý. Celé to ale malo jeden háčik - keď mi môj drahý pomáhal s fotením tej nádhery, vyhlásil, že jemu je zima. Takže sme to po fotení všetko zbalili a zjedli si to v pohodlí a teple obývačky. :D

V hlavnej úlohe: Tekvica

Hlas ľudu sa vyjadril, že by bolo načim spraviť nejaké tie tekvicové recepty, nakoľko je jeseň a čo sa robí na jeseň? No očividne sa je tekvica... My doma veľký tekvicoloveri nie sme. Okrem kyslej tekvicovej polievky som takmer nič iné nejedla a ani nevarila. ALE! Kto prišiel na scénu? No predsa moja svokra. :D Minulý rok sme spolu spravili plno tekvicového pyré do zásoby a sem-tam som si jednu piksličku vytiahla a trochu experimentovala. Už vieme, že máme radi tekvicu v mafinoch a tiež v tekvicových "uzlíkoch" s cesnakom. No a vďaka vám som sa s vervou pustila do ďalších receptov, ktoré som už dávno chcela skúsiť. Ak ste však čakali na hokkaido polievku alebo pumpkin pie, musím vás sklamať. Na tieto "odrhovačky" už nájdete množstvo receptov a ja som chcela spraviť niečo iné. 

Začnime základom. Prinesiete si domov tekvicu a teraz čo s ňou. Máte niekoľko možností. Najjednoduchšia je tekvicu obieliť, nakrájať na kocky a dať na plech. Aby jej tam nebolo smutno, pridajte aj na väčšie kusy nakrájanú mrkvu, petržlen (alebo ešte lepšie - zeler), možno malé hlávky karfiolu, cibuľu a cesnak horizontálne prekrojený na polku. Pokvapkať oliváčom, osoliť, okoreniť, prihodiť vetvičku (2 - 3 - 4) rozmarínu alebo tymiánu a zapekať na 180-200 °C 20 minút. Vybrať, naservírovať na tanier, pridať hrudky ovčieho alebo balkánskeho syra a hotovo. Veľmi jednoduché, voňavé a ľahké jedlo. V mnohých receptoch však potrebujete tekvicu v kašovitom stave - tekvicové pyré. Aj tu je ľahká pomoc - na pyré sa hodí hlavne tekvica maslová alebo kokkaido. Pri oboch je postup rovnaký - tekvicu rozkrojte na polovicu (pri hokkaido môžte aj na štvrťky, ak máte také hovädo ako ja), vyberte semiačka, položte kusy tekvice na plech kožou dole a šupnite ich do rúry vyhriatej na 180-200 °C. Čo sa času pečenia týka, to si musíte ustrážiť vy. Maslová tekvica je tvrdšia a často aj hrubšia, takže potrebuje viac času, hokkaido môže byť hotová niekde medzi 30 a 45 minútami. Každopádne, keď pichnete do tekvice a ona bude krehká a mäkká, môžete ju vybrať z rúry. Keďže má tekvica tvar misky, vykondenzovaná voda sa drží na dne tejto priehlbinky. Preto nechajte upečenú tekvicu aspoň 10 minút tak a ona si tú šťavu nasaje späť ako špongia. Keď už v tekvici nevidíte takmer žiadnu tekutinu, vyškrabte lyžicou striedku, dajte do mixéra a rozmixujte na hladkú kašu. Pyré môžete po vychladnutí odložiť do mrazničky, alebo ho zužitkujte v niektorom z nasledujúcich receptov. 

Tekvicovo-hrušková marmeláda. Veľmi príjemná záležitosť. Budete potrebovať 750 ml tekvicového pyré (z jednej stredne veľkej hokkaido tekvice), 3 hrušky - 2 obielené, rozmixované + jednu nakrájanú na drobné kocky, 120 ml hruškového/jablkového džúsu, 1/2 čl škorice, štipku muškátového orieška, 100-125 g trstinového cukru a šťavu z polky citróna. Všetko okrem nakrájanej hrušky a citrónovej šťavy dajte do hrnca s hrubým dnom a varte tak dlho, kým sa hustota bude čo najviac približovať marmeláde. Podľa vodnatosti pyré a množstva cukru, ktorý pridáte sa môže čas varenia pohybovať kdekoľvek medzi 1 hodinou až 2 hodinami. Len si ten hrniec pekne zastrčte niekam na zadný horák, teplotu znížte na minimum a nechajte bublovať. Keď už budete spokojní s hustotou, pridajte nakrájanú hrušku a šťavu z citróna, ešte chvíľu povarte, nalejte do čistého pohára, nasaďte viečko a odložte hore dnom niekam na policu. Úprimne? Z jednej stredne veľkej tekvice pripravíte cca 350 ml marmelády (t.j. jeden horčicový pohár), ale na druhej strane, kto môže povedať, že má doma tekvicový lekvár? ;) A ak od samej radosti nebudete vedieť čo s ním, tak si kúpte lístkové cesto, rozvaľkajte ho, natrite marmeládou, posypte zmesou trstinového cukru, škorice a zázvoru, zrolujte, nakrájajte na 3-4 cm dlhé kúsky, poukladajte ich na plech naplnenou stranou hore, upečte v rúre predhriatej na 170 °C do zlatava a chutné, rýchle tekvicové osie hniezda sú na svete!

Keď už hovoríme o osích hniezdach... Čo takto spraviť si jedno obrie, chrumkavé, korenisté? Uf, poviem vám, toto je úplne iný level, ako tie z pekární. ;)

Do veľkej misy dajte 60 ml teplého mlieka, 60 ml olivového oleja, 1 PL medu, premiešajte, aby sa med rozpustil a pridajte 10 g sušeného droždia, znovu premiešajte a nechajte 10 minút tak. V inej mise skombinujte 375 g hladkej múky, 1/2 čl soli, 1/2 zázvoru a štipku muškátového orieška. Keď je droždie už viditeľne aktívne, pridajte do mokrej zmesi 150 ml tekvicového pyré, ďalších 120 ml mlieka a 3 PL trstinového cukru, rozmiešajte a potom prisypte suché ingrediencie a hneťte cesto, kým nebude viac menej hladké. Cesto prikryte utierkou a nechajte hodinu až hodinu a pol kysnúť. Keď cesto zdvojnásobí svoj objem, pridajte do neho 60 g hladkej múky skombinovanej s 1 čl jedlej sódy a 1/2 čl prášku do pečiva. Znovu cesto premieste, kým nevpracujete všetku pridanú múku. Ak chcete (a máte tú trpezlivosť), môžete hladké cesto znovu nechať na pol hodinku prekysnúť. Potom cesto na pomúčenej doske niekoľkokrát premieste, poprevaľujte v rukách a môžete vaľkať. Najlepšie na veľký štvorec alebo obdĺžnik s hrúbkou asi 4 mm. Vezmite 60 g zmäkknutého masla (chcete aby bolo VEĽMI mäkké, verte mi) a rozotrite tenkú vrstvu na celé cesto. No a potom štvorec poskladajte tak, aby v ňom vznikli vrstvy masla a kysnutého cesta. Znovu ho rozvaľkajte na veľký štvrorec, potrite 60 g mäkkého masla, ale tentokrát ho posypte zmesou 100 g trstinového cukru, 1 PL škorice a 1/2 čl perníkového korenia a nakrájajte na 4-5 cm hrubé pásy. Zrolujte prvý pásik, položte ho na jeden koniec druhého pásika a rolujte ďalej (rolku z prvých dvoch pásikov položíme na koniec tretieho a rolujeme, atď), kým je možné ešte s rolkou pracovať. Keď je už taká veľká, že sa s ňou zle balansuje, položte ju do stredu okrúhlej jánskej misy vytrenej maslom a pripájajte ďalšie pásiky pocukrovaného cesta okolo. Okraje vášho osieho hniezda by mali byť asi 2 cm od okrajov misy, nakoľko počas pečenia cesto ešte "narastie". A teraz ho KONEČNE môžete dať piecť. Na 30 až 40 minút do rúry predhriatej na 180 °C, po 15 minútach znížte teplotu na 160-170 °C. Upečené obrovské monohniezdo nechajte vychladnúť a vône korenia krásne preniknú všetkými vrstvami cesta. Ku každému kúsku tejto tekvocovo-škoricovej nádhery si doprajte trochu gréckeho jogurtu rozmixovaného s medom a trošičkou mlieka. DO-KO-NA-LOSŤ!

A nakoniec dôkaz, že tekvica môže byť aj tajomnou prísadou niečoho slaného a pálivého. Tekvicové čili! Do veľkého hrnca s hrubým dnom dajte rozpáliť štedré dva glgy oleja. Prihoďte jeden na krúžky nakrájaný pór, 4 strúčiky cesnaku (pokrájané), 2 čili papričky (pokrájané) a jednu stopku zeleru (pokrájanú). Smažte, kým zelenina nezmäkne a potom pridajte 250 ml tekvicového pyré a jednu plechovku paradajok. Varte, varte, varte. Pridajte po plechovke zliateho a prepláchnutého cíceru a  fazule a 250 ml silného zeleninového vývaru. Všetko spolu dobre povarte, kým sa tekutina nezredukuje na polovicu. Ochutnajte a dochuťte soľou, korením, škoricou, mletým čili a drvenou rascou. Ešte raz prevarte a odstavte. Čili môžete pokojne jesť aj takto, ako horúcu hustú polievku alebo si ho dajte s domácimi vajcovými haluškami, ako ja. Ale je ešte jeden upgrade, ktorým ho totálne vyšperkovať. Uvarte cca 300 g penne a nahrubo nastrúhajte 200 g eidamu. Zmiešajte čili s cestovinami a 2/3 syra, dajte do zapekacej misy, posypte zvyšným syrom a dajte piecť na 20 minút pri 180 °C. Pre ilustráciu, ja som tieto čili zapekance spravila s tendenciou, že si ich pre vás odfotím, ale moji hladoši boli rýchlejší. :D Ešte ani poriadne nevychladli a polka bola fuč, taká je to dobrota! ;)

Uf! Tak toto bolo vyčerpávajúce. Pozerám na hodinky a uvedomila som si, že len napísať tento článok mi trvalo dve hodiny. Takže dúfam, že táto moja snaha nevyjde na zmar a vy si aspoň jedno jediné jedielko doma pripravíte. Koniec koncov, sami ste si to vyžiadali! ;)

P.S. Ak by sa vám ešte stále málilo, tak TU nájdete ďalšie tekvicové recepty. Vy nenásytní tekvico-maniaci!:D

V hlavnej úlohe: Pór

Ako blogerka mám to šťastie, že sa k mnohým veciam dostanem zadarmo. Nemyslím tým, že by som dostávala potraviny od obchodných reťazcov (tým sú malé blogy, ako ten môj, zatiaľ viac-menej ukradnuté), ale od dobrých priateľov, čitateľov. Tak mi napríklad tento týždeň zavolala známa, že má hromadu póru a ak chcem, mám si poň prísť. Chcela som! Pór je práve v sezóne, je zdravý a má všestranné využitie. 

Nájdete v ňom zásobáreň vitamínov (B, C, E, K) a minerálov ako vápnik, draslík, železo, mangán a selén. Ohľadom tých vitamínov - v zelenej časti je ich vždy viac, ako v bielej, takže pórik treba jesť pekne celý. Obsahuje aj veľa karotenoidov, ktoré sa v organizme premieňajú na vitamín A a ten je potrebný najmä pri raste a vývoji našich ratolestí. Kyselina listová zase podporuje tvorbu krviniek a hojenie rán a fosfor stimuluje činnosť mozgu. Ak vám to nestačí, ešte pridám aj zlepšenie kvality pleti a vlasov, napomáhanie činnosti obličiek, znižovanie hladiny cukru v krvi a podporovanie trávenia. Samozrejme, aby vám z neho lepšie trávilo, najprv ho musíte zjesť, takže si poďme spraviť niečo pórové.

1. Cestovinami nikdy nič nepokazíte. Hlavne teraz, keď už ich je toľko druhov - celozrnné, bezvaječné, dvojfarebné, trojfarebné... Už len nejakú fajnú omáčku k tomu. Rozpáľte  2 PL masla. Nakrájajte 1 väčší pór na kolieska a šupnite ho na to maslo. Pomaly pražte. Pripravte si 200 g šampiňónov, vyberajte také mini, očistite ich a podľa veľkosti prekrojte na polky alebo štvrťky. Prihoďte ich k póru a spolu dobre popražte 5-10 minút. Potom ich poriadne osoľte, okoreňte a poprášte 1 čl mletej červenej papriky. Všetko spolu premiešajte a zalejte 0,5 l zeleninového vývaru, priveďte do varu a nechajte odkryté aspoň 10 minút bublotať na strednej teplote. Keď sa cca polovica vody vyparí prilejte do hrnca 250 ml 33% smotany. Nechajte zovrieť na nižšej teplote, primiešajte 3 štedré polievkové lyžice nastrúhaného syra Grana Padano a keď sa ten rozpustí, je čas vašu omáčku ochutnať. Ak treba, tak prisoľte, okoreňte, alebo pridajte nejakú bylinku, ak sa vám žiada (ja si však väčšinou vystačím len so soľou a korením). V druhom hrnci si dajte do osolenej vody variť cestoviny a omáčku nechajte zatiaľ na veľmi nízkej teplote variť, aby sa zredukovala a zhustla. Uvarené cestoviny sceďte a hop s nimi do hrnca k omáčke. Dobre ich premiešajte a môžete servírovať. Ja som si ešte na panvičke opražila pár šampiňónov, ako spešl bonus. 

2. Mixované polievky majú v mojom okolí veľký úspech, čo ma úprimne dosť teší, pretože ma nestoja takmer žiadnu námahu a výsledok je vždy viac než potešujúci. Podobne som na tom aj s touto pórovou. Na dno vášho hrnca hoďte poctivý kus masla a na strednej teplote ho rozohrejte. 2 póry nakrájajte na kolieska, premiešajte ich, aby mali všetky kúsky maslový kabátik a nechajte ich v tom kabátiku, nech sa varia, až kým pór začne hnednúť. Vtedy je správny čas pridať dva na plátky nakrájané strúčiky cesnaku a trochu ich ešte popražit s pórom. A prichádza na rad víno - najlepšie suché biele. Ak pátrate po výhovorke, prečo otvoriť fľašu, tak už ju máte! ;) Do polievky stačí naliať 100 ml a ostatné pokojne vypite. Win-Win situation! Je potrebné, aby sa vínko s pórom poriadne povarilo, takže ho pokojne nechajte vrieť takých 10 minút. Po 10 minútach pridajte do hrnca 3 nadrobno nakrájané zemiaky a všetko zalejte 500 ml vývaru, varte, varte, varte (10-15 minút) a potom prilejte 200 ml 10% smotany na varenie. Počkajte, kým polievka 5 minút prevrie a ochutnajte. Bude potrebné pridať soľ, veľa čerstvo mletého čierneho korenia (verte mi, s korením nešetrite), štipku kajenského korenia a muškátový oriešok. Vytiahnite ponorný mixér a rozmixujte obsah hrnca na hladkú polievku. Pár tipov - ak sa vám polievka zdá málo hustá, spravte si z mlieka a hladkej múky zátrepku, pridajte ju do polievky a znovu ju prevarte; po rozmixovaní sa môže stať, že bude treba ešte prikoreniť, takže smelo ochutnávajte!

3. A do tretice tu máme pór v koláčovej podobe! Tento je ľahký a rýchly. V mise kuchynského robota spolu vyšľahajte 60 ml olivového oleja, 120 ml mlieka a 1 vajce. V inej mise skombinujte 210 g celozrnnej špaldovej múky, 1 čl prášku do pečiva a 1/2 čl soli. Pridajte suchú zmes do mokrej a vypracujte lepkavé cesto. To potom vyklopte na pomúčenú dosku a ručne mieste, kým sa neprestane lepiť. Spravte z cesta plochý okrúhly disk, zabaľte ho do fólie a odložte na pol hodinu do chladničky. Cesto síce odpočíva, vy budete ale ďalej makať! Nakrájajte 1 veľký pór na krúžky, 4 menšie reďkovky na tenké plátky a 1 malý patizón tiež na tenké plátky. Na veľkej panvici rozpáľte olivový olej, hoďte naň zeleninu, osoľte a okoreňte ju a restujte asi 5 minút. V miske vymiešajte 150 g cream cheese, 2 pretlačené strúčiky cesnaku, 1 čl lístkov čerstvého tymiánu, 1 1/2 PL nastrúhaného parmezánu, soľ a korenie. A teraz - odstrihnite si papier na pečenie a priamo na ňom si z cesta rozvaľkajte kruh, ten na papieri preložte na plech, na cesto rozotrite syrovú plnku (cca 3 cm od okraja nechajte nedotknuté), na plnku poukladajte restovanú zeleninku, okraje koláča pozahýnajte, natrite rozšľahaným vajíčkom, posypte semienkami podľa vášho výberu (ja mám práve doma pol kila slnečnicových, tak ich tresnem na všetko) a dajte piecť do rúry predhriatej na 180 °C na 25 minút. Po dopečení nechajte toho krásavca trošku vychladnúť, nahádžte naňho kadejaké tie bylinky, nech to nejako vyzerá a ohurujte! ;)

V hlavnej úlohe: Jeseň v poháriku

Momentálne ma neskutočne bolí hlava a chce sa mi spať. Prežívam všetky všeobecne známe prejavy after-party stavu a je veľmi pravdepodobné, že sa po dopísaní tohto postu schúlim pod deku a plynule prejdem od pozerania YouTube videí k sladkému spánku. Ale ešte z posledných síl vám napíšem o tom, ako som robila moju prvú kačaciu paštičku aka rillettes. Lebo musíte sami uznať, že keď sa ja - vegetarián - pustím do niečoho tak číro mäsoidného ako je paštika, tak to bude niečo spešl. ;)

Bod prekonania sa číslo jeden nastal, keď som po niekoľkým ROKOCH znovu vstúpila do pravého, nefalšovaného mäsiarstva. Našťastie v meste máme jedno naozaj kvalitné, kde si môžem byť istá, že nekupujem mačku vo vreci. Koniec koncov, ísť som tam musela, pretože by mi bolo ľúto použiť na paštétu starkinu domácu kačku. Tú si radšej upečieme niekedy v novembri, keď poriadne prituhne.  Tentokrát mi postačia aj stehienka, konkrétne 1,5 kg, čo reprezentujú približne 4 kusy stehien aj s kosťou. Okrem kačaciny budete potrebovať:

100 g hrubozrnnej morskej soli

3 halúzky rozmarínu

5 bobkových listov

1,7 1 silného vývaru (ja som použila zeleninový)

7 strúčikov cesnaku

10 bobuliek čierneho korenia

1 veľkú cibuľu

1 PL medu

Bod prekonania sa číslo dva prišiel, keď som stehienkam robila malý soľný píling - v mažiari zmiešajte soľ, 2 halúzky rozmarínu a 2 bobkové listy a túto zmes vmasírujte do mäsa. Doprajte svojej kačke ešte posledné malé SPA. Nasolené stehná zabaľte do alobalu a nechajte cez noc v chladničke. Po minimálne 8 hodinách ich očistite od soľnej krusty (ale neumývajte ich!) a vložte do hrnca s hrubým dnom. Stehná zalejte horúcim vývarom, pridajte zvyšný rozmarím, bobkový list, očistený cesnak a nahrubo podrvené korenie. Všetko spolu dajte variť - najprv priveďte do varu na veľkom ohni a keď už raz vývar bubloce, prikryte hrniec pokrievkou a znížte teplotu na stred až minimum. A máte 2 hodiny čas... Pozrite si film, pozvite kamošku na kávu, alebo umyte okná v byte, vaša kačka vám nikam neujde. Po dvoch hodinách hrniec odkryte a varte mäsko bez pokrievky približne ďalšiu hodinku. V tomto momente by mäsko malo byť uvarené a teda malo by odpadávať od kosti. Ak ste dospeli k tomuto bodu, vyberte stehná von (napr. na tanier, alebo do misy) a zakryte ich alobalom. Vývar, ktorý vám ostane preceďte cez husté sito, aby v ňom neostali kúsky cesnaku, alebo koreniny. Oboje, mäso aj vývar, nechajte úplne vychladnúť. 

Po vychladnutí by sa vám vo vývare mali vytvoriť dve vrstvy - vrchnú tvorí tuk, masť vyvarená z kačky, tú zlejte. Na spodku ostane čistý vývar/bujón/zeleninovo-kačacie želé. Z toho si odlejte asi 70 ml a zvyšok prelejte do pohára a odložte do chladničky (zíde sa vám napr. pri príprave rizota, dusenej zeleniny, alebo ako základ polievky).
Napokon prišiel bod tri, kedy som sa prekonala asi najviac - obrať kožu a mäso z kostí. Nebudem vám nahovárať báchorky, bude to mastné, fest mastné, ale keď som to prežila ja, prežijete aj vy. Kože a približne 2/3 mäsa pomeľte v mlynčeku a ostatnú 1/3 natrhajte na jemné "vlásky". Na panvici rozpáľte 2 PL kačacej masti a opražte na nej nadrobno nakrájanú cibuľu, pridajte med a na nízkej teplote nechajte karamelizovať cca 5 minút. Vo veľkej mise zmiešajte mäso, cibuľku, 250 ml kačacej masti, 70 ml zeleninovo-kačacieho vývaru a dochuťte soľou a čerstvým mletým čiernym korením. Zmes natlačte do pohárikov, keramických mištičiek alebo formy na terinu, a zalejte zvyškom rozpustenej masti. Takto pripravená a tukom zakonzervovaná paštika vám v chladničke vydrží asi 2 mesiace, len je potrebné, aby bola vrchná vrstva tuku stále neporušená. Keď som si to spočítala, zistila som, že z 1,5 kg stehien som spravila asi 800 g paštiky, čo je podľa mňa celkom v pohode.

Aby paštičke v pohárikoch nebolo smutno, zavarila som si aj ďalšie jesenné pochúťky, teraz už vege. :)
1. Môj recept na Čili hrozno ste mohli objaviť už v októbrovej EMME, kde som sa aj s blogom objavila. Ale pre tých z vás, čo časopis nečítajú, ho pridám aj sem. Je to super easy. Veľké, pekné stolové hrozno si odstopkujte a umyté dajte do pohárikov. Pomedzi bobuľky zapichnite pár rozkrojených čili papričiek a zalejte vychladnutým cukrovým nálevom (na 1 l vody 300 g cukru). Zatvorené poháre sterilizujte pri nižšej teplote (75-80 °C) asi 15 minút. Ak zbadáte, že hrozno začína praskať, sterilizáciu ihneď ukončite. Takto pripravené hrozienko môžete jesť hneď, ale ak máte radi naozaj pikantné, nechajte ho aspoň mesiac odpočívať.
2. Druhý recept je tiež trochu čípoš, ale v hlavne úlohe je sladká mladá mrkvička. Tú som si vytiahla zo zeme len pred pár dňami a už dnes som ju chrumkala rovno z pohárika. Mrkvu očistite a buď nakrájajte na kolieska, alebo na dlhé pásiky a naukladajte do pohárov. V malom hrnci skombinujte 250 ml octu a 250 ml vody, 1 PL horčičných semienok, 1 nakrájanú čili papričku a tri strúčiky cesnaku (prekrojené na polku) priveďte k varu a nechajte vrieť asi 5 minút. Do každého pohárika dajte trochu nasekanej petržlenovej vňate, zalejte horúcim nálevom a hneď zatvorte. Po vychladnutí strčte do chladničky a zjedzte do 3 týždňov.

V hlavnej úlohe: Jablká a Hrušky

Aj keď nám už od prvej triedy vtĺkajú do hlavy, že jablká sa s hruškami nemiešajú, v kuchyni tieto počty neplatia. Aspoň v tej mojej. Keďže dozrievajú približne v rovnakom čase, môžeme si ich dopriať v kadejakých kombináciách. Mojim favoritom je však Nashi - šťavnatá jablkoidná hruška. Tento rok bola neuveriteľná úroda, tak moja svokra vymyslela, že si spravíme Nashi želé. V zime potom pohárik - dva vytiahneme, ja narobím waffle a budeme jesť a spomínať ako v septembri stále pršalo a nám celý dom voňal hruškami a zázvorom. :)

Jablká a hrušky sú pre mňa najmä zdravou maličkosťou medzi hlavnými jedlami. Sú plné fruktózy, ktorá vám dodá energiu, vitamínov A, C a vitamínov skupiny B. Okrem toho jablká pomáhajú pri tráviacich problémoch, na druhej strane hrušky obsahujú veľa vody, takže sú super doplnkom pri detoxikácii. Tiež mi raz niekto v rámci skúškového na VŠ poradil jesť hrušky a orechy, vraj sa vďaka nim lepšie prekrvuje mozog. Asi každý viem, že najlepšie je dať si ich len tak, iba umyté, aj so šupkou. Ale to by som so supermarketovými kúpencami neriskovala. Každopádne či už ich prinesiete domov z obchodu, alebo pozbierate vlastnú úrodu, mám pre vás tri možnosti, čo s nimi. 

1. Nashi želé je úžasná dobrota, ale má to jeden háčik... Odporúčala by som vám prisunúť si k sporáku stoličku, namixovať nejaký fajný playlist a rozhodne zrušiť všetky schôdzky na ten deň. K ruke totiž budete mať prirastenú varechu a sladké, lepkavé výpary budete večer v sprche zmývať ešte aj spoza uší. No, ako to teraz po sebe čítam, asi som nezačala celkom motivačne, ale sme kamoši a ja vás chcem pripraviť na všetko. Tak ak aj po tomto mojom úvode máte silu a odhodlanie spraviť si nejaké to želé, základný recept znie takto: Na 1 liter šťavy z nashi hrušiek potrebujete 5 cm očisteného a nakrájaného zázvoru, 1 PL škorice, alebo 1 PL nasekanej čerstvej bazalky, želírovací prípravok a trstinový cukor. Cukru dávam vždy len polovicu toho, čo je napísané na želírovacom prípravku, lebo podľa mňa je zbytočné do už tak dosť sladkej šťavy pridávať ďalší cukor. Radšej želé dlhšie povarte. Všetko dajte do hrnca, pridajte cukor a želírovací prípravok podľa návodu a varte, kým všetko nezhustne. Nakoniec pridajte kôru a šťavu z jedného citróna. Ešte horúce želé nalejte do pohárikov a uložte hore dnom na teplé miesto.

2. Najradšej mám tieto jesenné sladko-slané šaláty plné farieb a chuti. Možno to na tanieri vyzerá ako veľký chaos, ale hneď vám poviem, čo sa skrýva k jednotlivých vrstvách. Na začiatok si nakrájajte jednu očistenú cviklu na kocky a pár malých mrkvičiek prekrojte po dĺžke. Dajte všetko na malý plech, pokvapkajte olivovým olejom, balsamicom, posypte 1 PL trstinového cukru, rukami premieste a pečte v rúre predhriatej na 200 °C asi 15 minút, Zatiaľ si na panvici nasucho opražte mandle. Na tanier si potom dajte hrsť miešaného listového šalátu, pečenú cviklu a mrkvu, rozdrobený syr Feta, hrušku a nasekané pražené mandle. A tú hrušku si pokojne nakrájajte na menšie kocky a zamiešajte ich do šalátu, ja som ju tak nastylovala kvôli fotke. ;) Už len štipka soli, čerstvého mletého čierneho korenia, trocha olivového oleja a malé dielo na tanieri je hotové. 

3. Posledný recept je jablková klasika. Orechovo - jablkové taštičky. Cesto si pripravíte zo 400 g hladkej múky (celozrnnú som neskúšala, na ľahké a chrumkavé maslové taštičky sa podľa mňa nehodí), 250 g masla pokrájaného na kocky (veď vravím, že toto nebude diétny dezert... :D) a 250 g kyslej smotany (14 %). Všetko dajte do misy mixéra a hnetacím hákom mieste asi 5 minút. Vznikne vám biela, lepkavá hmota. Ucapkajte z nej guľu, zabaľte a strčte na hodinku do chladničky. 3 veľké kyslejšie jablká si nakrájajte na malé kocky (a tým myslím idi-pidi malé - 0,5x0,5 cm). Na panvici rozpáľte 50 g masla, 3 PL trstinového cukru a šťavu z polky citróna. Pridajte jablká a pražte, kým nepustia všetku šťavu a neskaramelizujú. Pomeľte 100 g orechov, pridajte do nich 20 g vanilkového cukru a rozmiešajte s 50 ml teplého mlieka. Cesto rozvaľkajte asi na 3 mm hrúbku a vykrajujte kolieska. Na polovicu koliesok dajte kôpku orechov, na orechy jablká a prikryte druhým kolieskom a zatlačte okraje, aby sa spojili. Na plechu potom kolieska potrite rozšľahaným vajíčkom, spravte na vrchu dierku a pečte v rúre predhriatej na 180 °C 15 minút. Dopečené kapsičky nechajte vychladnúť a potom ich poprášte cukrom.

V hlavnej úlohe: Kuskus

Keď sa povie cestovina, napadne vám misa mašličiek s tuniakom, alebo špagety s paradajkovou omáčkou. Ale je tu cestovina, pôvodom zo severnej Afriky a Blízkeho východu, ktorá vyzerá ako krupica, nevarí sa v hektolitroch vody a má zemitú, orieškovú chuť.

Na začiatok vás chcem upozorniť, ak vo vašom obchode so zdravou výživou siahnete po kuskuse, nech je celozrnný. Narozdiel od toho z bielej múky, sa v celozrnnom kuskuse zachovali aj mnohé výživné látky z obalu tvrdej pšenice. Takýto kuskus potom obsahuje mnoho jednoduchých uhľohydrátov, vlákninu, bielkoviny, vitamíny skupiny B  a vitamín E. Je to ľahko stráviteľná, sýta cestovina, ktorú si môžete dať na raňajky, ale aj na obed, ako prílohu, alebo hlavné jedlo, na slano, aj na sladko. Stačí ho zaliať horúcou vodou v pomere 1:1, prikryť pokrievkou a počkať si 10-15 minút, nakoniec zamiešať vidličkou, aby bol kyprý a nadýchaný. S týmto základným receptom si celkom vystačíte, ale aby ste mali nejakú predstavu, ako sa s ním dá vyčariť ozajstné jedlo, mám pre vás dva kúsky s kuskusom. 

1. Vegánsky, extra-voňavý bylinkový šalát s chrumkavým cícerom. V malom hrnci si na sucho opražte pol šálky kuskusu (1 šálka - 250 ml),  odstavte z ohňa, zalejte pol šálkou horúceho zeleninového vývaru, prikryte pokrievkou a nechajte 10 minút odstáť. Kým sa kuskus "napúča", sceďte a premyte plechovku cíceru, osušte ho a na plechu s papierom na pečenie ho dajte piecť do rúry predhriatej na 180 °C. V miske zmiešajte 3 PL olivového oleja, 1 strúčik cesnaku (rozpučený), soľ, korenie, chilli a trochu kari. Po 15 minútach cícer vyberte z rúry, vysypte ho do misky k oleju a koreniam, poriadne premieste, nasypte znovu späť na plech a pečte ďalších 15 minút. A už ostáva len kombinatorika - do väčšej misky dajte uvarený kuskus, hrsť nasekanej bazalky, hrsť nasekanej petržlenovej vňate a hrsť nasekanej mäty na osvieženie, asi 2 PL tekvicového alebo ľanového oleja, šťavu z polky limetky, soľ/korenie na dochutenie a cícerové chrumky. Hotofson!

2. Kuskusový "nákyp" je sladká dobrota pre tých, ktorí doma nemajú rúru, ale aj tak si chcú dopriať dezert. V malom hrnci dajte zovrieť 400 ml mlieka (ja som použila 33% smotanu, pretože som proste tuková megalomanka), ale môžete použiť aj akékoľvek rastlinné mlieko - kokosové, mandľové, ryžové. Horúce mlieko stiahnite z ohňa, nasypte do neho 75 g kuskusu a prikryté nechajte odpočívať 15 minút. Potom kuskus premiešajte vidličkou a nechajte vychladnúť. Nebojte sa, ak vám kuskus nepopije všetko mlieko, tak to má byť. ;) Do vychladnutého kuskusu pridajte kôru z jedného citróna, šťavu z polky citróna, 2 žĺtky, 3 PL trstinového cukru (alebo medu) a dobre premiešajte. Nakoniec vyšľahajte z bielkov tuhý sneh a jemne ho vmieste do kuskusového cesta.Túto riedku hmotu potom nalejte do pohárikov, formičiek, hrnčekov, čo len doma nájdete a prikryte každý kus vrchnáčikom z alobalu. Takto nachystaných vojačikov naskladajte do hrnca, vlejte do neho približne 3 cm horúcej vody a varte na miernom ohni asi 30 minút. Kým sa nákyp varí, pripravte si krém. Do misky dajte 250 g mascarpone, 50 g zmäknutého masla a rozšľahajte ručným mixérom. Pridajte 2 PL pomarančovo-rozmarínového sirupu, znovu našľahajte a odložte do chladničky. Dovarený nákyp nechajte úplne vychladnúť, doprajte každému poháriku čiapočku z mascarpone krému a nejaké ovocíčko. Enjoy! ;)