Keď sa povie cestovina, napadne vám misa mašličiek s tuniakom, alebo špagety s paradajkovou omáčkou. Ale je tu cestovina, pôvodom zo severnej Afriky a Blízkeho východu, ktorá vyzerá ako krupica, nevarí sa v hektolitroch vody a má zemitú, orieškovú chuť.
Na začiatok vás chcem upozorniť, ak vo vašom obchode so zdravou výživou siahnete po kuskuse, nech je celozrnný. Narozdiel od toho z bielej múky, sa v celozrnnom kuskuse zachovali aj mnohé výživné látky z obalu tvrdej pšenice. Takýto kuskus potom obsahuje mnoho jednoduchých uhľohydrátov, vlákninu, bielkoviny, vitamíny skupiny B a vitamín E. Je to ľahko stráviteľná, sýta cestovina, ktorú si môžete dať na raňajky, ale aj na obed, ako prílohu, alebo hlavné jedlo, na slano, aj na sladko. Stačí ho zaliať horúcou vodou v pomere 1:1, prikryť pokrievkou a počkať si 10-15 minút, nakoniec zamiešať vidličkou, aby bol kyprý a nadýchaný. S týmto základným receptom si celkom vystačíte, ale aby ste mali nejakú predstavu, ako sa s ním dá vyčariť ozajstné jedlo, mám pre vás dva kúsky s kuskusom.
1. Vegánsky, extra-voňavý bylinkový šalát s chrumkavým cícerom. V malom hrnci si na sucho opražte pol šálky kuskusu (1 šálka - 250 ml), odstavte z ohňa, zalejte pol šálkou horúceho zeleninového vývaru, prikryte pokrievkou a nechajte 10 minút odstáť. Kým sa kuskus "napúča", sceďte a premyte plechovku cíceru, osušte ho a na plechu s papierom na pečenie ho dajte piecť do rúry predhriatej na 180 °C. V miske zmiešajte 3 PL olivového oleja, 1 strúčik cesnaku (rozpučený), soľ, korenie, chilli a trochu kari. Po 15 minútach cícer vyberte z rúry, vysypte ho do misky k oleju a koreniam, poriadne premieste, nasypte znovu späť na plech a pečte ďalších 15 minút. A už ostáva len kombinatorika - do väčšej misky dajte uvarený kuskus, hrsť nasekanej bazalky, hrsť nasekanej petržlenovej vňate a hrsť nasekanej mäty na osvieženie, asi 2 PL tekvicového alebo ľanového oleja, šťavu z polky limetky, soľ/korenie na dochutenie a cícerové chrumky. Hotofson!
Tak toto bola super bomba. Kým som ja s mojim milým motorkárom obdivovala krásy jesennej prírody a pila kávu v Zbrojnici u Jožka Pročka v Haliči, tak naša Miška chystala opäť nejakú dobrotu. Keď nám ju večer priniesla, tak sme jedli ako na svadbe: z jedného pohárika. Sladká, sýta chuť tohto dezertu s čerstvým ovocíčkom bola tou najlepšou a najsladšou bodkou za príjemným jesenným dňom. Skrátka: "To musíte ochutnať, inak neuveríte."
OdpovedaťOdstrániťNo jednou som robila Kuskus a teda moc dobre to nedopadlo ... nejak nám to nechutilo ... prišlo mi to moc aromatické ... asi to neviem ešte správne pripraviť a ten prví pokus ma odradil
OdpovedaťOdstrániť