Také silvestrovské hočo

Ad1 Dúfam, že máte za sebou krásne, bohaté a pokojné Vianoce! Tie moje boli hlavne o oddychu a priznajme si - pažravých náletoch na komoru. :D Úspešne som sa vyhla chorobe, nákupným centrám, už menej úspešná som bola s mini hádkami rodinného typu spôsobenými ponorkou. Ale aj to sme zažehnali (výrazne tomu pomohol odchod mojej sestry na silvestrovskú chatu na tri dni...). Ale keď tu teraz tak sama sedím v izbe a nemám sa s kým škriepiť o "veľký" počítač a dohadovať sa, či fakt musí byť ten radiátor zapnutý na maximum, tak je mi za ňou smutno. Na Silvestra sme spolu neboli už roky a keď sa o pol noci okolo seba obzriem, ona mi tam chýba najviac. 

Ad2 Silvester! Zamysleli ste sa niekedy, aké by to bolo, keby posledný deň v roku pripadol na iné meno? Čo takto plánovať oslavy na Evžena, alebo nakupovať delobuchy, aby to na Cecíliu stálo zato? No vidíte?! Toto zo mňa vypadne, keď 10 dní nič nerobím. Mierna psychóza. :D Každopádne vám prajem, aby koniec roku 2014 vyšiel podľa vašich predstáv. Ale nezabúdajte, že pred ním tu bolo celých 364 dní! Dobrých, lepších a aj tých na prd. A zajtra, keď sa zobudíte, bude tu rok nový, čerstvý, voňavý a vy zistíte, že všetko ide ďalej, žiadny reset sa nekonal a preto nehľaďte na dátumy, ale žite!

Rozhodla som sa spraviť takú random koláž o mojom roku 2014. Viac menej pre moju osobnú potrebu. Raz sa sem vrátim a pocestujem si s týmito fotkami v čase, zaspomínam si, možno si aj trochu poplačem a tak. Veď to poznáte. :)

Vianoce bez lepu - Medovníčky

Na bezlepkové medovníčky sa u nás tešila najmä moja sestra. Ak ste poctiví DareToCookisti tak viete, že práve ona ma vytlačila z mojej pozície čiernej ovce rodiny, ktorá odmieta 80% mäsa tým, že prestala jesť lepok. Musím priznať, že maminka je z toho už dosť na nervy, lebo variť vege pre mňa a bezlekovo pre sestru, je už aj na milujúcu matku trochu priveľa a tak sa o  pečivo pre Anku tento rok postarala Klaudia (za čo jej touto cestou chcem veľmi pekne poďakovať! ;) )

Hnedák

Popravde, toto bol náš prvý spoločný počin. Klaudia sa priznala, že ma vtedy chcela ohúriť. Chcela na mňa zapôsobiť zákuskom. A ako to býva, keď sa chce niekto predviesť, väčšinou to nedopadne najlepšie. A inak to neskončilo ani s týmto našim nešťastným hnedákom. Ale keď sme trochu zaexperimentovali, pohrali sa s receptom a trochu upravili postup, nakoniec z toho vznikol dosť lákavý koláčik. No a prečo hnedák? Lebo je hnedý a my sme boli unavené a lenivé vymýšľať niečo nápaditejšie. Vlastne, to necháme na vás! Vymyslite tomuto úbohému koláču meno. Nápady píšte do komentárov! ;)

Zemiakové buchtičky a hustá šošovicová polievka

Už sme tu mali sladký koláč, aj fancy party chuťovky, dokonca zmrzku! Je čas na poriadne, domáce, teplé jedlo! Klaudia mi prezradila, že tieto žemle robieva hlavne na Vianoce, lebo k sviatočnej kapustnici sa jej žiada niečo výnimočnejšie, ako krajec chleba. Ja som ich hlavne pre ilustračné dôvody degradovala na prílohu k obyčajnej šošovicovej polievke. A musím uznať, že krajec chleba vyfasoval hanebnú porážku. ;)

Gaštanová zmrzlina

Konečne sme sa dopracovali s diamantu celiatikov, ku Cadillacu medzi bezlepkovými produktami, k svätému grálu všetkých zdravo sa stravujúcich - gaštanom. Presne tak! Gaštany, gaštanové pyré, gaštanová múka, tieto produkty by sa rozhodne mali objavovať vo vašom kuchynskom repertoári. Našťastie my s Klaudiou žijeme v oblasti, kde gaštan jedlý prirodzene rastie. V Modrom Kameni sa dokonca každý rok koná slávnosť na počesť tohto plodu v pichľavom kabátiku. Aj tam môžete ochutnať kadejaké gaštanové dobroty. 

Takú, ako si dnes pripravíte s nami, ale určite nikde nenájdete! Klaudiina čoko-gaštanová zmrzka s vanilkovou šľahačkou je totiž pripravená z jej domáceho pyré. Gaštany sami s manželom nazbierali, očistili, uvarili a prepasírovali (ručne!!!). Nečudo, že som sama zjedla asi pol kila tejto zmrzliny. Bola božská! Ale s kupovaným pyré bude určite tiež výborná! ;)

Slovensko to nie je len bryndza a zemiaky

Do tretice všetko dobré! Tak by sa dal nazvať tento článok. Začalo sa to receptom na tradičný hrušovský mrváň, pokračovalo to klasickou slovenskou kyslou fazuľou a dnes si povieme niečo o mojej najobľúbenejšej národnej dvojke - víno + syr. Nie, toto nie je moje priznanie, že v skutočnosti som Francúzka. Pravda je taká, že bryndza a všadeprítomné zemiaky zatieňujú gurmánske bohatstvo, ktorým naša krajina disponuje.  Veď kto okrem Slovákov sa môže pochváliť, že strávil večer pri oštiepkoch a korbáčikoch, zapíjal ich lahodným Devínom a do toho mu hrala nejaká fajn dedinská cimbalovka?

Predjedlá bez lepu

Po včerajšej mäkkej a podľa mňa aj krásne zákuskoidnej deke som sa rozhodla rozbaliť to aj v slanej sfére! Klaudia pripravila hneď dva jednoduché recepty, ktoré som ja prezliekla do fancy predjedla. Servírovať sa teda budú: Kuracia rolka s rukolou a syrové kolieska s tvarohovou nátierkou.

"Deka"

Hneď teraz vás varujem: Recepty, ktoré v najbližších dňoch budú pribúdať na blogu sú bezlepkové. To však neznamená, že my lepkáči si na nich nemôžeme tiež pošmakošiť. Recepty sú zväčša z Klaudiinej zásoby kníh a časopisov. Samozrejme, my sme každý o niečo vylepšili, takzvane dodali charakter. 

Ďalej by som chcela ozrejmiť, že Klaudia má ako celiatička vlastné pudingy, prášok do pečiva a dokonca aj vanilkový cukor. Vy však môžete použiť čokoľvek, čo máte po ruke. 

A keďže sme obe zaneprázdnené osoby, zliezali sme sa po večeroch a preto fotky vyzerajú, ako z jaskyne. Veľmi vkusne zariadenej, civilizovanej, s fancy kuchyňou, ale stále jaskyne. Zato sa, ako ich autorka, vopred ospravedlňujem. Dúfam, že fotky finálnych produktov, pri ktorých som si počkala na denné svetlo, vám to vynahradia ;)

Bezlepkový špeciál: Klaudia a jej život bez lepu

Stalo sa vám už niekedy, že ste sa s niekým spoznali dvakrát za život? Mne sa také malé priateľské deja vu prihodilo práve s Klaudiou. Vyrastali sme na jednej ulici, stavali spolu pieskové hrady, hrali nočné schovky a tak celkovo, rástli do krásy. V puberte sme sa akosi odcudzili a každá šla svojou cestou. Až mi pred pár mesiacmi prišla správa. Od Klaudie. Že pracuje pre Slovenský rozhlas a že by so mnou chcela spraviť rozhovor o blogovaní. Keď som ju v dohodnutý deň videla vo dverách, bolo to akoby som znovu našla stratenú kamarátku. Od toho dňa znovu budujeme naše malé priateľstvo. Už nie je založené na skákaní gumy, ani šuškandách, kto komu dal v podchode pusu. Tentokrát nás zlepilo bezlepkové varenie! Klaudia je totiž odmalička celiatička a má v repertoári množstvo receptov, trikov a tipov a ja som ju nahovorila, nech so mnou podnikne bláznivú jazdu - Bezlepkový Špečiál. A okrem toho sa mi pri každej návšteve u nej doma ujde šálka toho najlepšieho domáceho mätového čaju na svete!

Začneme zľahka. Je pondelok, netreba to s ničím preháňať. Dnes si teda dáme len  mini rozhovor o tom, aké to bolo byť v 90tych rokoch deckom na bezlepkovej diéte a aké to je byť teraz dospelou ženou, manželkou a kuchárkou - celiatičkou. No a od zajtra to tu bude svišťať! Máme pripravenú kopu receptov a na koniec jedno tradičné vianočné finále - bezlepkové medovníčky!

1. Ak to smiem takto povedať, vyrastala si (a ja s tebou) v posocialistickom Slovensku. Bolo ťažké dospievať v tej dobe na bezlepkovej diéte? Bolo vôbec povedomie o tejto poruche a aké boli možnosti nahradiť pšeničnú múku?

Bolo to veľmi ťažké. Najmä pre mojich rodičov, lebo 8 mesačné dieťa, ktoré začínate prikrmovať piškótkami a chrumkami a kadejakými inými mňamkami v tom čase bolo náročné, lebo takýto tovar – bezlepkový, bol nedostatkový. V žiadnych obchodoch nebolo nič, okrem kukuričného alebo zemiakového škrobu. Rodičia mi časom aspoň múku zohnali, až  z Brna, postupne pribudli aj nejaké sladkosti alebo keksíky avšak tie neboli absolútne chutné a pre mňa jedlé. Okrem toho, že z toľkej diaľky sme museli čakať na pár kíl múky, bola nekresťansky drahá. Keď sme s maminkou prišli do obchodu v 87-mom a pýtali si niečo bezlepkové, pozerali po nás ako keby sme si pýtali „elixír mladosti.“ Veľmi málo ľudí vedelo o tom, že čo je to celiakia.

 Nikdy nezabudnem na to, ako ma naši odchovali na domácom pečenom chlebíku. U nás doma ho piekol iba môj ocko. Pekával mi ho v staručkom jánskom skle, dodnes ho máme J a už je vidieť, že sa na ňom podpísal zub času, ale poslúžil statočne a so cťou. Upečený chlebík, najmä krajík som zbožňovala s maslom a domácim jahodovým lekvárom, ktorý robil ocino. Keď som chcela nejaký koláč, tak nastúpila moja starká, ktorá je vynikajúcou pekárkou a kuchárkou zároveň. Nebála sa experimentovať a vždy hovorievala: „No, aby si sa ty na všetkých pozerala ako jedia koláče a ty ani kúsok, tak to nedovolím. Ja ti moja zlatá niečo upečiem.“ A tak sa aj stalo. Na každé moje narodeniny nechýbala bezlepková torta a nie hocijaká, fantastická. Ani na Vianoce som nemala núdzu o koláče. Vždy som mala svoje dve-tri veľké tácky, ktoré boli len a len moje. Dokonca aj tieto Vianoce ma starká naučí piecť koláč, ktorý ľúbim dodnes – ovocný tunel. Starká bola macherka v tom, že nepotrebovala žiadnu špeciálnu bezlepkovú múku, ona vedela perfektné koláče vyčarovať z kukuričného škrobu a to nepreháňam.

2. Často sa stáva, že ak má člen rodiny diétu, ostatní na ňu časom tiež nabehnú. Jedli u vás doma všetci bezlepkovo, alebo sa pieklo dvojmo?

V podstate sme všetci jedli bezlepkovo s malými výnimkami. Polievky a omáčky sa nezahusťovali zápráškou zo pšeničnej múky, ale kukuričným škrobom a nikto nefrflal. Rezne sa vyprážali samozrejme tiež dvojmo. Z usušeného chlebíka mi ocko pomlel priezle a bolo. Pečivo a chlieb sme mali každý separé a dvojmo sa pieklo vždy, pochopiteľne.

3. Ak by si na jeden deň mohla jesť všetko, čo sa ti len žiada, čo by si si s chuťou dopriala?

Hneď by som si dala čerstvý, chrumkavý rohlík s maslom a soľou a určite keksík Horalka s pohárom mlieka. Aj teraz mi tečú slinky, keď píšem túto odpoveď. Inak mi nič extra nechýba v mojom bezlepkovom jedálničku. Všetko sa v podstate dá urobiť takisto ako u lepkáčov, s tým rozdielom, že je iná múka.

4. Kedy si začala experimentovať a skúšať variť a piecť doma, vlastné, bezlepkové dobroty? Boli v začiatkoch aj nejaké katastrofy?

Už na strednej škole som sa chytala varešiek a hrncov, ale viac ma to ťahalo k pečeniu. Asi väčšia výzva, lebo pri bezlepkovom pečení je to o obrovskom šťastí a nádeji, aby cesto nestvrdlo, nebolo zbité a pod. Začínala som teda koláčmi, najprv jednoduchou bezlepkovou ovocnou bublaninou a postupne aj náročnejšie zákusky a aj nejaké torty som upiekla. Katasrofa? No jasné a ešte aká veľká J Vyrastala som v rodine, kde sa každú sobotu piekol nejaký dobrý, domáci koláč. Buď to boli lekvárové buchty alebo záviny. Lákalo ma upiecť si buchty. Tak som poprosila ocina, aby mi pomohol. Mali sme bezlepkovú múku, na ktorej značku si už žiaľ nespomeniem, ale viem, že bola veľmi žltá a hutná. Tak sme urobili buchty, naplnili lekvárom a dali piecť. Vôňa bol úžasná a tešila som sa ako malá. Samozrejme ešte teplú buchtu som musela okoštovať, aby som nezabažila a bola fajn, až na to, že sa cesto veľmi drolilo a mali ste tak sucho v ústach ako na púšti. Hektolitre čaju ste potrebovali k buchtám, aby ste sa nezadrhli. To by však absolútne neprekážalo, keby po 2 hodinách tie buchty nestvrdli ako kameň. Ocino mi naložil buchty na tanier a doniesol mi ich s tým, že asi ich už nebudem môcť zjesť, lebo nevie čo sa stalo, ale premenili sa na kameň. Keď som jednu chytila do ruky, verte, že by som ňou aj okno dokázala rozbiť. Dodnes sme však neprišli na to, kde sa stala chyba a od tých čias sa u nás už nikdy viac nepiekli kysnuté bezlepkové buchty. Mám pred nimi rešpekt, ale možno je na čase, aby som túto katastrofu teraz prijala ako výzvu a popasovala sa s tými „kamennými buchtami.

5. Sama v kuchyni robievam rôzne pokusy. S akou najbláznivejšou „náhradou“ pšeničnej múky si sa stretla ty? Aj si sama nejakú vyskúšala?

Veľa som tých náhrad dosiaľ nevyskúšala. Som v tomto asi konzervatívna a verná overeným múkam. Ale stalo sa nedávno niečo bláznivé. S mojim manželom obľubujeme pizzu, ale najmä takú, ktorú si pripravíme doma. Rozhodli sme sa, že namiesto bezlepkovej múky, pripravíme korpus pizze z rozmixovaného karfiolu, postrúhaného syra a vajíčok. No to vám bolo J ako celkom sa dalo dostať túto hmotu na pekáč a vytvarovať z toho kruhový tvar pizze. Naložili sme si na tento zvláštny korpus naše obľúbené suroviny a dali piecť. Po upečení sme bojovali s tým, aby sme pizzu dostali na tanier, ale podarilo sa a aj zjesť sa dalo, ale iba kým bola pizza teplá. Nebolo to zlé, ale na druhý deň nám to už veľmi „nešmakovalo“. Toto bola moja najbláznivejšia náhrada múky a už to asi ani viacej neurobím.

6. Ako vyzerá nákup celiatika? Kde najradšej nakupuješ? A čo nájdeme v tvojej chladničke a komôrke?

Keď idem bezlepkovo nakupovať, to je hotová pohroma pre môjho manžela, lebo vie, že to sú hodiny a hodiny strávené v špecializovaných obchodoch so zdravou výživou, ale ja inak nakupovanie bezlepkových potravín zbožňujem. Raz mesačne a niekedy aj častejšie sa pritrafí, že sme vo väčšom meste, či už v Banskej Bystrici, Bratislave, Trnave alebo v Novom Meste nad Váhom a v týchto mestách už viem kam ísť. Ale samozrejme najčastejšie nakupujem u nás doma vo Veľkom Krtíši, najmä v drogérií DM, lebo tam majú „kútik pre celiatikov“ a to nesmierne poteší J V mnohých obchodoch aj u nás sa dá nakúpiť, lebo už množstvo výrobkov je označených preškrtnutým pšeničným klasom, čiže dá sa. V našej chladničke nájdete vždy zeleninu, veľa manželových jogurtov a bezlepkové mäsové výrobky. Komôrka? J Ako hovorieva môj milovaný: „S našimi zásobami by sme prežili aj tretiu svetovú.“ Áno priznávam, som tak trochu škrečok a robím zásoby, od zaváranín, cez množstvo bezlepkovej múky, cestovín, byliniek, pudingov, práškov do pečiva, vanilkových cukrov, či strúhanky. Nemám rada situácie, keď niečo varím alebo pečiem, otvorím moju skriňovú špajzičku a s údivom zistím, že ja túto surovinu nemám. Vtedy ma ide roztrhnúť od jedu a preto sa takýmto situáciám radšej vyhýbam a zásobujem.

7. V dnešnej dobe míňame na kvalitné potraviny imanie, nie to ešte keď máme špeciálne potreby. Je bezlepková diéta finančne náročná?

Bezlepková diéta je veľmi drahá a to nepreháňam. Veľké šťastie, že existuje možnosť predpisu niektorých bezlepkových potravín aj na lekársky predpis. Napríklad v priemere za kilogram múky doplácate takmer 1.50 eur, inak bez lekárskeho predpisu stojí takmer 5eur. Cestoviny, múka a chlieb sú asi najzákladnejšie potraviny každého človeka, no celiatici ich považujú za obrovskú vzácnosť pre ich cenu. Určite by mnohí z nás uvítali väčšiu podporu od štátu. Celiatici síce majú možnosť žiadať o kompenzačný príspevok na stravu, ale ak vám pridelia na mesiac približne 33 eur tak neviem ako by ste z toho vyžili.

8. Za tie roky si už určite vystriedala množstvo značiek a druhov bezlepkovej múky. Mohla by si odporučiť svojho favorita a naopak prezradiť, čomu by sa mali začiatočníci oblúkom vyhýbať?

Každému totiž vyhovuje niečo iné. Mne najviac vyhovuje značka Schär, nedám na ňu absolútne v ničom dopustiť. Mám od nich múky, chlieb, cestoviny, sladkosti. Sú svetoví J Zo začiatku kým som sa ešte len oťukávala, som používala výrobky značky Novalim, najmä cestoviny a tie nikomu nedoporučujem, aspoň mne osobne nechutia.

9. Vegetariánske, či raw bistrá a slow food reštaurácie rastú ako huby po daždi. Má sa ale kam ísť najesť „bezlepkáč“? Ako riešite rýchly obed v meste, alebo romantické rande s večerou vy?

V našom meste iba v jednom jedinom podniku robia bezlepkovú pizzu a to je už čo povedať! Pravdupovediac u nás v meste v reštauračných zariadeniach nevychádzajú veľmi v ústrety bezlepkáčom. V prípade, že personál poprosíte, aby vám menu upravil tak, aby bolo bezlepkové, zazerá na vás a mám skôr pocit, že ich to obťažuje. Keď chceme prežiť príjemné gastronomicko-romantické chvíle vyberieme sa do väčšieho mesta, napríklad do Banskej Bystrice, tam je možností dosť.

10. Často sa hovorí, že niekto „trpí“ celiakiou. Podľa mňa to však nie je pravda, lebo si výrazne rozširujete jedálniček o rôzne druhy múk, alebo iných produktov, nad ktorými my ani nepremýšľame. Čo by si odporučila nám, „lepkáčom“? Niečo strašne dobré, lahodné, o čo bežne nezakopneme?

Nevnímam toto ochorenie ako trest, vôbec nie. Jednoducho s tým od perinky žijem a už to nezmením, naučila som sa s tým žiť. Nikdy som celiakiu nevnímala ako hendikep. To skôr iní vás vnímajú niekedy ako niekoho iného alebo zvláštneho. Ani sama neviem čo by som lepkáčom ponúkla z nášho jedálnička. Vychádzam len z toho, čo chutí môjmu manželovi – lepkáčovi najviac. Veľmi obľubuje pohánkovo-kukuričné piškóty a najviac pohánkovú alebo kukuričnú instantnú kašu, ktorú si dochutíme medom a marhuľami. Tak snáď asi toto.

11. Ak je niekto celiatik od malička, ako ty, iste za tú dlhú dobu nájde množstvo kníh, stránok a organizácií, ktoré šíria osvetu, podporujú pacientov, alebo vám jednoducho dávajú pocit spolupatričnosti. Vedela by si poradiť niekoľko titulov, alebo združení, na ktoré sa obrátiť, ak sa zaujímam o túto problematiku?

Existuje množstvo občianskych združení pre celiatikov. Ja osobne som členkou jedného z nich – Občianske združenie Celiastred Banská Bystrica. Možností je v tomto smere fakt veľa. Samozrejme, že každému by som odporučila práve toto, ktorého som sama členkou. Členovia v našom združení sú rôzni ľudia, od najmenších detičiek až po dôchodcov a sme ako jedna veľká rodina. Mám veľmi rada naše stretnutia, každý vždy prinesie nejakú dobrotu – koláče, nátierky, sušienky, domáci bezlepkový chlieb. Pochutíme si, porozprávame sa a poradíme, keď treba. Knižných bezlepkových titulov mám doma niekoľko. V súčasnosti je literatúry o celiakii naozaj veľa a nájdete ju takmer v každom dobrom kníhkupectve. Žeby som mala nejakého knižného favorita, nemôžem povedať, najviac vás naučí život a skúsenosti a veľa experimentovania v kuchyni – to je najlepšia „kniha“. V neposlednom rade bezlepkáči, s ktorými si vymieňame rady, skúsenosti, recepty. Na internete sledujem niekoľko internetových stránok, ktoré sa mi páčia, mám svoju obľúbenú trojicu a odporučila by som ich aj iným, vyberám preto tieto:

https://gfjules.com/

http://www.celiakis.sk/

http://www.bezlepka.com/

12. A nakoniec, idú Vianoce. K tradíciám neodškriepiteľne patria aj hory pečených a varených maškŕt. Aké menu sa na Štedrý Večer podáva u Teba doma?

U nás bude všetko také isté na sviatočnom stole ako u lepkáčov, teda aspoň v našej rodine. Tradície dodržiavame J.  Nebudú chýbať bezlepkové oplátky, či trubičky, domáci med, medovníčky, kapustnica zahustená kukuričným škrobom, domáci majonézový šalát, rezne obaľované v bezlepkovej strúhanke a možno aj bezlepkové opekance, či slepačí vývar s bezlepkovými rezancami.  Samozrejme koláče, veľa koláčov. Moji rodičia ma však už teraz príjemne prekvapili a povedali mi, aby som si tento rok nerobila starosti s bezlepkovým pečením, že oni našli vynikajúcu cukrárku u nás v Krtíši a dali mi upiecť veľkú bezlepkovú tortu a čokoládovo-kokosové rezy. No nie sú úžasní? Ale aj tak si so starkou upečiem svoj obľúbený ovocný tunel. Tieto Vianoce si budem fakt veľmi užívať, zbožňujem totiž, keď je na výber veľa jedla, lebo ja sa ľúbim najesť a hlavne bude pohoda.

A o poslednej vete sa vás budeme snažiť presvedčiť celý nasledujúci týždeň. Už zajtra to bude sladké a mäkké pokušenie v podobe koláča, ktorému  sme dali kódové meno "Deka". Ale nebojte, nebude to len o sladkostiach.Veď uvidíte! ;)

V hlavnej úlohe: Vianočné vypekance no.1

Už ste sa báli, že tu nebude nijaké vianočné pečivko, čo? Tak už môžete byť pokojní. Dnes mám pre vás tri recepty na také tie koláčikové jednohubky a od zajtra sa na blogu rozpúta bezlepkové šialenstvo - 6 postov/7 receptov/jeden rozhovor. Ale dnes je dnes a dnes budeme ešte piecť aj lepkovo a hlavne si k tomu pečeniu aj niečo dobré zapijeme.

V našej rodine patria k stáliciam sviatočného stola mačie oči. Nie, nevolajte Slobodu zvierat! Mačie oči je náš kód pre linecké kolieska. Vlastne som ich sem ani nechcela dávať, lebo to je taká vianočná odrhovačka, ale úprimne, po opekancoch je to asi moja naj radosť, takže recept pridávam najmä zo sentimentu. V každej rodine je recept na linecké pečivo... Niekto ho robí s citrónovou kôrou, niekto s orechmi, niekto je verný maslu, iný zase pozná sadlové a o nekonečných lekvárových a plnkových možnostiach ani nehovorím. Náš recept je jeden z tých najjednoduchších, ale vždy sa všetky zjedia, takže jednoduchosť v tomto prípade isto nie je na škodu. 

Na jednu dávku potrebujete 500 g hladkej múky, 100 g cukru (starká a mamka robia s práškovým, ja dávam trstinový nerafinovaný, ktorý trochu rozmixujem), 3 čl prášku do pečiva a štipku soli. Toto všetko skombinujte v mise, pridajte 250 g masla nakrájaného na menšie kúsky, 1 vajce a 1-2 PL kyslej smotany (najprv jednu PL a ak sa vám cesto zdá sypké, alebo tvrdé pridajte druhú PL). Zapojte svoje ruky a vymieste asi 5-7 minút, kým nevznikne hladké cesto. To potom zabaľte do fólie a nechajte pol hodinku odpočinúť. 

No a tu stojíte na križovatke - buď dáte prednosť klasike, alebo sa rozhodnete pre netradičnú skratku, ktorá vás odbremení od pracného natierania lekvárom. Ak vám trocha práce navyše nevadí, cesto vyvaľkajte na asi 4 mm hrubý plát a vykrojte kruhy, srdcia, hviezdy, štvorce, pentagóny, hexagóny a iné mnohouholníky, pravidelné, či nepravidelné. Fantázii a vykrajovátkam sa medze nekladú. My väčšinou používame jeden starý pohár, posledný samuraj z niekdajšej maminkinej sady, ale pre vás som spravila tieto možno trochu netradičnejšie. :) Vykrojené tvary poukladajte na plech vystlaný papierom na pečenie a pečte pri 170 °C cca 8-10 minút. Že sú hotové viete, keď majú mierne hnedé okraje, ale v strede sú ešte trochu mäkké. Upečené sušienky poukladajte na mriežku a nechajte ich vychladnúť. Nenaplnené vydržia na suchom a chladnom mieste aj mesiac. Potom ich naplňte lekvárom, alebo nutellou a pocukrujte. 

Nechce sa vám každú jednu sušienku lepiť lekvárom? Jednoduché riešenie - naplňte ich ešte pred pečením! Proste spravte z cesta malé guľôčky, na plechu do nich prstom spravte hlbokú jamku a tú vyplňte lekvárom. Rovnako pečte cca 10 minút pri 170 °C, vyberte, nechajte vychladnúť, poprášte cukrom a schrúmte!

A čo sa hodí v sušienkam viac, ako horúca čokoláda s perníkovou šľahačkou?! Dám princeznú a pol kráľovstva tomu, kto vymyslí lepšiu kombináciu! Plus táto čokoláda je mega rýchla! V kastróliku dajte variť 400 ml plnotučného mlieka. Pridajte 100 g čokolády nasekanej na márne kúsky, 2 PL cukru, 100 ml silného espressa (alebo 1 PL instantnej kávy) a môj osobný tip - štipku čili. Varte na nízkej teplote, kým sa čokoláda nerozpustí a všetky ingrediencie sa nespoja. Čokoška je ready, teraz poďme na šľahačku - 100 ml 33% smotany vyšľahajte s  kopcovitou PL práškového cukru, do ktorého ste primiešali 1 čl perníkového korenia. Do šálky s horúcou čokoládou dajte štedrú kôpku šľahačky a priveďte do dokonalosti kakaovou posýpkou. Táto dávka upokojí tri čokomaniacke brušká.

Uuuuf, ako sa na to teraz pozerám, môj plán s tým, že tu spojím niekoľko receptov, asi stroskotá na mojej výlevnosti - potrebe všetko opisovať a utopiť v omáčke. Taaakže. Nechajme v tomto poste zažiariť linecké sušienky a čokošku a v ďalšom článku vám doprajem perníkové pusinky a vločkové kopčeky + punč zo zázvorky od Ginger Maniakov!

V hlavnej úlohe:Vianočné vypekance no. 2

Neviem ako u vás, ale u nás sa odjakživa na Vianoce vypekalo, akoby mal nastať koniec sveta. V slabšom roku mávame 6 druhov koláčov + slané pečivo + opekance. Keď som bola menšia, jasné, že som z toho bola nadšená. Teraz na mňa však tie bláznivé množstvá pôsobia už ako mierne prejavy obsedantno-kompulzívnej poruchy a hlavne keď si uvedomíte, že 80% pečenia je na moje triko. Ak to máte doma podobne, vyhrabala som dva recepty, ktoré vám určite nezaberú veľa času a všetci si na nich pochutia.

Pusinky. Neviem prečo mi evokujú Vianoce, keď pusinka by mala byť logicky valentínskou záležitosťou. Každopádne je to super jednoduchý dezertík, na povrchu škrupinka, vo vnútri sladká pena a keď k tomu prihodíte trochu perníkového korenia a bielu čokoládu, už to trochu viac šepká "Vianoce". 

Základné pravidlá výroby pusiniek:  

Misa mixéra aj metlička musia byť super extra čistučké - na papierovú utierku nalejte kvapôčku octu a vyutierajte ňou misu aj metličku.

Bielky oddeľujte osobitne, aby sa vám v žiadnom prípade do nich nedostal žĺtok + mali by byť z čo najčerstvejších vajec.

Aby ste sneh "neprešľahali", pridajte do bielkov na začiatku 1 čl až 1 PL šťavy z citróna. 

No a keď už máte 3 veľké, dokonale oddelené, čerstvé bielky s trochou citrónovej šťavy v mise kuchynského robota, začnite šľahať. Po asi 2 minútach by sa mali zmeniť na bielu, nadýchanú hmotu, ale ešte stále tekutú. Vtedy je čas pomaly pridávať cukor. Na 3 bielky potrebujete 200 g cukru. Ako budete pridávať cukor, vaše bielky budú stále nadýchanejšie a lesklejšie. Šľahajte dovtedy, kým sa cukor úplne nerozpustí - vezmite kúsok snehu medzi dva prsty a ak už necítite kryštáliky cukru, pridajte do snehu 1 čl perníkového korenia, ešte raz prešľahajte a sneh je hotový. Vezmite plastový sáčok, naplňte ho snehom, odstrihnite rožtek a vytláčajte na plech s papierom na pečenie slzičky, kôrky, alebo ako to nazvať. Pečte 15-17 minút v rúre predhriatej na 150 °C, potom rúru vypnite a nechajte pusinky pomaličky dopekať, kým bude rúra chladnúť (minimálne hodinku). Tieto pusinky môžete vyjedať len tak, ale ak ich chcete posunúť o level vyššie, rozpusťte 100 g bielej čokolády, vmiešajte do nej dužinu z jedného vanilkovéhu struku a keď čokoláda mierne vyhladne (ale stále je tekutá!) namočte svoje pusinky do tejto "pridanej hodnoty". Ak sa vám nechce pracne namáčať každú jednu pusinku, jednoducho ich čokoládou polejte. :)

Druhý recept tiež čaruje s čokoládou. Tentokrát v podobe holandského kakaa. V jednej mise skombinujte 100 g vločiek, 70 g trstinového cukru, 3 PL holandského kakaa, 1 čl mletej škorice, štipku mletého muškátového orieška a štipku soli. V druhej mise vyšľahajte jedno vajce s 50 ml olivového oleja. Spojte dve zmesi dokopy, poriadne premiešajte a nechajte niekoľko hodín odstáť. Zatiaľ si môžete odskočiť nakúpiť posledné darčeky, pohladiť kapra do vane, zdobiť strom, proste venovať sa menej stresujúcim sviatočným aktivitám ako je pečenie pre celú rodinu. Keď ste vy, aj "cesto" dostatočne zrelaxovaní, pripravte plech vystlaný papierom na pečenie. Naň robte malé kôpky z čoko-vločkovej hmoty. Pečte pri 180 °C 8-10 minút. Po dopečení nechajte na plechu mierne vychladnúť a potom preložte na mriežku.

Ooookej. Napečené máme, je čas poriadne to zapiť! Chalani z Ginger Manie mi poslali Mikulášsku výslužku - 2 fľaštičky ich vianočného maniackeho špeciálu. A že nie som sviňa, podelím sa s vami o recept na skvelý punč z tejto rýdzo slovenskej zázvorky! Do hrnca nalejte 660 ml zázvorky, pridajte celú škoricu, badián, klinčeky, citrónovú kôru, dužinu a aj lusk vanilkového struku. Na strednej teplote priveďte k varu, asi 5 minút nechajte zohrievať a potom zázvorku zlejte, aby ste sa zbavili všetkých korení. Vráťte do hrnca, pridajte 400 ml hruškovej šťavy (džúsu) a rum. Množstvo alkoholu nechám na vás, neviem akí veľkí pijani ste. Len pre ilustráciu, v našom punči bolo 200 ml a nikto z toho nahý na stole netancoval. Všetko spolu 3 minútky povarte na nízkej teplote. Nakoniec pridajte pár plátkov čerstvej hrušky, jabĺčka, či extra zázvor, alebo aj celkom nič. Tak na zdravie, priatelia!

Friday Giftspiration

Daroce (Dary+Vianoce - lebo pre mnohých je to bohužiaľ už len o tom) sa nezadržateľne blížia. Ja už riešim len logistiku. U nás doma sme si nikdy veľké dary nedávali. Skôr zmysluplné maličkosti, ktoré povedia "Ja som ťa počul, keď si básnila o tých náušniciach."," Ďakujem, že sa o nás tak krásne staráš. Na oplátku si pôjdeš oddýchnuť do wellnessu.", alebo niečo malé sami vyrobíme. Ak ale nie ste práve domáci kutil, našťastie je tu naša záchrana, naša spása - Sashe.sk! Trochu som sa na tej krásnej, farebnej stránke pohrabala a vybrala pár drobností. Mňa by iste potešila každá jedna z nich!

1. Začneme dámou Trumade, ktorej printy sú na zjedenie, ako napríklad tento pretržlenový. V mojej vysnívanej kuchyni určite nájdete visieť na stenách staré stránky z kníh o bylinkách hneď vedľa moderných printov jedla, byliniek, alebo vintage reklamné plagáty. 

2. Každá poriadna gazdiná musí mať zásteru (alebo ako ich voláme my, na Hrušove, fertušu). Ja som sa hneď na prvý pohľad zamilovala do tohto originálu od Švambi. Hybridný Capojeleň je proste neodolateľný fešák!

3. Priznám sa, že blog je super, lebo máte svoje recepty pekne pokope na internete. Ale aby ste všetci nemuseli začať písať blogy, poslúži vám aj táto krásna krabička na recepty od KleprlikDesign. Je to vlastne taká kvetovaná pokladničky na vaše kuchynské klenoty. :)

4. Na profile Krem-ky som sa trochu zacyklila... Ľudové vzory, to je moje! Svietniky, taniere, misky, hrnčeky. Aaach. Ak máte doma tiež niekoho folklórne pozitívne naladeného, určite sa poteší podobnej tradičnej výrobe.

5. Na koniec som si nechala niečo, po čom sama túžim. :) Zatiaľ som nikde nenašla keramiku tak rozprávkovú a krásnu, ako má al.ma. Na jej mrazivé mištičky klikám každý deň, či sú ešte stále na predaj. Keď som to naposledy kontrolovala, boli tam obe, čo znamená, že žiadny z mojich blízkych nepochopil moje odkazy a nápovedy... :D

Kyslý bôb

Viem, že si pravdepodobne klepete na čelo, že čo tu tá Miša pľasla... Že kyslý bôb! Veď je advent, treba vypekať, my chceme vidieť koláče a sviatočné pečivo a nie nejakú fazuľovú polievku!

Tak moji drahí, aby ste vedeli, v živote ženy sú obdobia, ako je napríklad toto predvianočné, kedy je zahrabaná v orechoch a škorici a klinčekoch a mede dovtedy, kým jej z toho neprepne. A vtedy príde zlom a na scénu prifrčí kyslý bôb! Poriadny, poctivý, s fazuľou nasušenou na hrušovských lazoch, kusom údených rebier a 33% smotanou. Takže nič pre padavky. Takto ju robieva moja maminka, aj moja starká a teraz už vlastne aj ja a ešte nikdy nám náš bôb nikto neošomral, tak to s ním aspoň raz skúste aj vy. ;)

Na nákupný lístok si poznačte:

1 hrnček fazule

500 g údených rebier

3 ks bobkového listu

5 ks celého čierneho korenia

3 väčšie zemiaky

1 čl paradajkovej pasty

1 čl mletej papriky (ja dávam 1/2 sladkej a 1/2 čili)

250 ml smotany na šľahanie

1 PL škrobu

1-2 PL octu

Fazuľu večer pred prípravou namočte do vody, aby sa odmočila. Na druhý deň ju v tej istej vode varte asi hodinku, hodinku a pol. Zároveň vo väčšom hrnci dajte variť údené rebrá s bobkovým listom a čiernym korením. Vody stačí toľko, aby boli rebrá ponorené (asi 2 litre). Pri fazuli aj mäse je postup rovnaký - nechajte vodu zovrieť, znížte teplotu na minimum a pod pokrievkou pomaly varte. Po hodine a pol máte pred sebou takmer uvarenú fazuľu a voňavý, slaný vývar z údeniny. Vyberte rebrá na tanier a niekam ich odložte, ešte sa k nim vrátime. Bôb sceďte a šupnite ho do vývaru. Prihoďte zemiaky nakrájané na malé kocky a paradajkový pastu. Varte, kým zemiaky nezmäknú (bajočko 20-25 minút). Do smotany zatrepte škrob a papriku a za stáleho miešania vlejte do polievky. Mäso sa vracia! Oberte z rebier všetko, čo sa len dá. Budete mastní a slaní a ruky vám budú voňať ako veľkonočná šunka - ani neviem, či je to vlastne zle, alebo dobre :D Každopádne všetky tie kúsky mäska pridajte tiež do polievky. Nakoniec do kyslého bôbu patrí ocot. U nás ho každý ľúbi inak, takže pridávam asi 2 PL na 2,5 litra polievky a potom si každý do svojej porcie môže ešte pridať. Asi ste si všimli, že sa nikde v postupe nesolí. Ide o to, že ak máte kvalitné údené rebrá, vývar aj samotné kúsky mäsa by mali osoliť polievku až až. Ak sa vám však zdá potrebné štipku prisoliť, nech sa páči. 

No a to je môj (náš) kyslý bôb. Priznám sa, ja som sa ho naučila variť hlavne kvôli môjmu chlapovi, pretože je to jedna z jeho podmienok spolužitia (spolu s haluškami, sexom a jablkovou šarlotkou :D), ale čo človek nespraví pre lásku?! 

Možno ste si všimli, že posledné dva týždne sa tu na blogu pohrávam s myšlienkou tradičného varenia. Doma takto varíme bežne, ale vždy sa mi zdalo, že podobné recepty by boli pre vás nudné. A potom som si povedala „A čo by to bolo nudné. Veď mladí pomaly nebudú vedieť, ako vyzerá ozajstné slovenské jedlo!“ a tak ste tu minulý týždeň našli môj najmilší sviatočný koláč Mrváň a dnes kyslý bôb. Ak chcete ešte tradičnejšie recepty, ako napríklad pirohy, alebo zemiakové placky, zapojte sa do projektu VÚB banky That´s Eat. Tá sa spolu s inými bankami v skupine Intesa Sanpaolo Group venuje téme EXPO 2015 v Miláne. Okrem toho, že tam nájdete tradičné slovenské recepty, môžete zahlasovaním o ten váš najobľúbenejší získať super cenu – výlet pre dve osoby na samotné EXPO v lete 2015!!! To už je poriadna odmena za pár kliknutí!


No a prečo to tu vlastne rozoberám? Pretože ak si nájdete čas a prečítate si, čo je témou budúcoročného EXPA zistíte, že to celé bude presne o tom! O jedle! O jedle pre nás, pre naše deti a vnúčence, o výžive pre túto planétu a o tom, ako charakter každej krajiny udáva najmä jej kuchyňa a tradičné potraviny. Lebo osobne si myslím, že Slováci strácajú svoju gastro totožnosť. Tak buďte aj vy znovu raz kulinárskym patriotom napríklad aj s mojím kyslým bôbom! ;)

V hlavnej úlohe: DIY darčeky

Už keď som bola malá škvarka, veľmi rada som vianočné dary vyrábala. O žiadnom DIY a homemade a iných exkluzivitách som vtedy ešte ani len netušila. A predsa som mala vždy na Vianoce dopichané prsty, pretože som každému niečo malé ušila, alebo dolepené vlasy od manipulácie s veľmi nebezpečným tuhým lepidlom, ktoré záhadne lepilo všetko (vlasy, prsty, nožnice, ...) okrem toho, čo bolo potrebné zlepiť. 

Ani mojich aktuálnych 26 rokov mi zatiaľ absolútne neprekáža v tom, aby som stále vyrábala darčeky. Nie sú to už síce cestovinové náramky a ručne som nešila snáď večnosť, ale výroba sa presunula do môjho prirodzeného prostredia - kuchyne. Hlavne na strednej a vysokej bolo najjednoduchšie darovať mojim kamarátkam domáci koláčik, nakoľko žiadna z nich s pečením veľké skúsenosti nemala. Chutné maličkosti sú dokonalým darčekom napríklad pre kolegov, alebo kamarátky. Najmä ak máte nižší rozpočet, ale aj napriek tomu chcete každého potešiť drobným darčekom. A povedzme si úprimne, nič netlmočí vašu lásku a starostlivosť viac, ako vlastnoručne upečené sušienky, krásna a chutná tabuľka doma spravenej čokolády a na mieru namiešaný ochutený oliváč. ;)

1. Naliať olej do hrnca s nejakými bylinkami, 3 minúty ho povariť na nízkej teplote a nechať úplne vychladnúť, zvládne aj ten najväčší amatér. Potom už len stačí olej preliať do peknej fľaštičky, previazať stužkou a pridať ceduľku s menom a upozornením, že olej treba skladovať v chladničke a že jeho životnosť je max. 6 týždňov. Hlavné je vedieť, aké chute obľubuje váš obdarovaný. Také najklasickejšie kombinácie sú: rozmarín + citrón; bazalka + čierne korenie/sušená paradajka; tymián + cesnak; čili + bobkový list. Ak ale máte odvahu a chcete olej darovať nejakému experimentátorovi, môžete siahnuť aj po horčičných semienkach, rasci, alebo veľmi vianočnej mandarínkovej kôre, klinčekoch, či aníze. Takto ochutený oliváč môžete darovať napríklad niekomu, kto si do roboty často nosí šaláty, hodí sa tiež na bruschetty, toasty s avokádom, ale pár kvapiek príjemne nakopne aj obyčajný čerstvý kravský syr. 

2. V poslednej dobe sa na našom trhu objavilo niekoľko značiek predávajúcich handmade čokoládové tabuľky, či pralinky. Osobne som tak trochu čokoládový barbar - zjem takmer všetko. To však neznamená, že nedokážem oceniť kvalitnú čokoládu. Ak máte vo svojom okolí tiež čokoholika, vaše vlastné čokoládové kúsky budú tým pravým darčekom! Základným mottom tejto maškrty je vyberať naozaj kvalitné ingrediencie. Koniec koncov, ak by ste chceli obyčajnú čokoládu, kúpite nejakú v supermarkete. Tak ako nato? V hrnci zohrejte asi 5 cm vody. Keď voda bubloce, položte na vrch misku (tak aby sa dno misy nedotýkalo vody), do misy šupnite 200 g kvalitnej čokolády (ja som použila 74% horkú a v druhej várke kvalitnú bielu čokoládu) a pomaly, za stáleho miešania, ju rozpusťte nad parou. Do rozpustenej čokolády môžete pridať čo sa vám zachce. Ja som pripravila 4 príchute: horkú s medom a mandľami, horkú s kávou a keksíkmi, bielu s kokosom a bielu so sušenými brusnicami. Vždy 2/3 príchute zamiešajte do čokolády, vylejte zmes na plech vystlaný papierom na pečenie, rovnomerne rozotrite na chcenú hrúbku a posypte zostávajúcou tretinou keksíkov, ovocia, či orechov. Odložte svoje dielo na studené miesto a keď stuhne, pokrájajte na rôzne tvary a zabaľte buď do peknej škatuľky, alebo len tak do celofánového sáčku, dodajte mu charakter nejakou mašľou a darček pre čokoládového maniaka je vybavený.

3. Aaach, sušienky... Taká obyčajná vec a pritom taká efektná, keď do nich primiešate čaj. Áno, čaj! A je len na vás, aký si vyberiete. Jazmínový, Earl Grey, zelený, levanduľový a ak sa chcete fakt prekonať, skúste sušený tymián, či rozmarín. Postup je jednoduchý : V mažiari rozdrvte 2 PL čaju (alebo 1 PL bylinky). Ak nemáte mažiar, pokojne skúste minútku v mixéry na vysokých otáčkach. Čaj, alebo bylinky následne skombinujte s cca 250 g hladkej múky a 1/2 čl soli. Vo väčšej mise zmiešajte 250 g mäkkého masla, 60 g práškového cukru, kôru z citróna a 1 čl šťavy z citróna. Keď je z masla a cukru kompaktná hmota, prisypte suché ingrediencie a vymieste hladké cesto. Vytvorte z neho disk, zabaľte ho do potravinárskej fólie a odložte na 30 minút do chladničky. Z oddýchnutého cesta vyvaľkajte plát hrubý asi 0,5 cm, povykrajujte kolieska (alebo po akých tvaroch vaša duša piští), poukladajte na plech vystlaný papierom na pečenie a zverte rúre na 15 minút pri 180 °C. Veľmi plech nepreplňte, lebo počas pečenia sa sušienky trošku "roztečú", tak aby ste neskončili s jedným obrovským multi-sušieniskom. Keď sú okraje jemne hnedé, vyberte plech z rúry a preložte ešte krehké keksíky na mriežku. Po vychladnutí schrumkavejú a budú nenormálne voňať! Dopredu odpovedám na predpokladané otázky - Áno, múka sa dá nahradiť celozrnnou alternatívou. Áno, práškový cukor sa dá nahradiť trstinovým, nerafinovaným, alebo kokosovým bratrancom, len ho dajte trochu viac. Áno, čaj a bylinky sa dajú nahradiť napríklad sušeným ovocím nakrájaným na drobnulinké kúsky, poprípade malým množstvom nasekaných orechov. Áno, citrón môžete vymeniť za pomaranč, alebo mandarínku, či limetku. NIE, maslo sa nedá nahradiť ničím! Maslo je maslo! Ak nechcete jesť maslo, tak nerobte maslové sušienky...

Isto sa pýtate, odkiaľ mám tie fancy-schmancy cetličky a menovčičky, alebo ako nazvať tieto -čičky. No, spravila som si, moji drahí! A že nie som hnusoba, tak viete čo? Keď tunáka kliknete, tak si ich môžete stiahnuť a vytlačiť a doladiť svoje darčeky macherskými menovkami. 

A teraz poďme k tomu podstatnému! DAVAJ PREČ! Jeden šťastný, prešťastný človiečik môže vyhrať túto DIY darčekovú nádielku: 1x 300 ml fľaštičku olivového oleja podľa svojho výberu, 100 g čoko kúskov z bielej a 100 g čoko kúskov z horkej čokolády, 200 g jazmínových sušienok + bonus, dva handmade zápisníčky, ktoré som sama vytvorila od grafiky, cez rezanie samotných stránok až po zviazanie. A čo od vás budem chcieť? Vašou úlohou je napísať do komentára aký darček, či už vyrobený alebo kúpený, ktorý ste dostali, alebo darovali, vám najviac utkvel v pamäti + vašu emailovú adresu. Zo všetkých odpovedí potom vylosujem jedného labužníka. Ak chcete zvýšiť svoju šancu vyhrať, pošlite mi fotku mňamky, ktorú ste si pripravili podľa niektorého z mojich receptov. Tí, čo pošlú fotku na email justdaretocook@gmail.com budú do žrebovania zaradení dvakrát a z ich fotiek potom spravím na FB Dare to Cook album! ;) Súťaž trvá do budúcej nedele 14. 12. Držím vám palce, maškrtníci moji a teším sa na vaše odpovede a fotky! A od dnes už oficiálne, Šťastné, Veselé a Výživné! ;)

Edit:
Taaak, včera večer som súťaž ukončila a dnes po dlhom dni nakupovania som svoju svokričku poprosila, aby svojou šťastnou rukou vytiahla zo zlosovacieho osudia (rozumej hrniec :D ) jedno meno. A tým menom je... Kristýna Zouzalová! Kristýnke blahoželám a ostatných už teraz uisťujem, že v januári bude ďalšia DavajHetka! ;)