Nechutí mi mäso. Viem, šokujúce priznanie na foodblogerku, ktorá sa vo vás snaží
vyburcovať vášeň pre varenie a lásku k jedlu. Ale je to tak. Už 4
roky nejem mäso (Až na niekoľko
výnimiek. Keď tá grilovaná klobáska na letnej opekačke vonia vždy TAK
krásne...). Nakoľko som s mäskom
vyradila z môjho jedálnička aj jeden z hlavných zdrojov proteínov
a bielkovín, snažila som sa nájsť vhodnú
náhradu. A tak som sa pustila do štúdia tajov sóje. Tu sú výsledky môjho "prieskumu":
Po prvé - sója NIE JE náhradou mäsa.
Jej obsah, chuť, aj nutričné hodnoty sú na míle vzdialené od steaku alebo babkiných fašírok.
Po druhé – o sóji sa už toho toľko popísalo
a nahovorilo, že človek nevie čomu má veriť. Ako to však väčšinou býva,
pravda je niekde uprostred. Je síce zdrojom širokého spektra vitamínov
a minerálov, bielkovín, nenasýtených mastných kyselín a lecitínu. Na
druhej strane, objektívne , až taká “superpotravina“ to zase nie je. Jej malé
bôby totiž obsahujú aj takzvané antinutričné faktory. Tie pri nadmernej
konzumácii sóje a sójových výrobkov vytvárajú nerovnováhu v metabolizme
a blokujú funkciu štítnej žľazy. Navyše 90% produkcie sóje je geneticky upravovaných a tým pádom sa
toto genetické hogo-fogo konzumáciou dostáva aj do nášho organizmu.
A po tretie - z biologického hľadiska patrí sója medzi
strukoviny, hneď vedľa fazule, či hrachu. Tým pádom je rovnako ťažko
stráviteľná a zaťažuje organizmus. Najlepší
a najbezpečnejší spôsob, ako si na sóji zamlsať, je preto konzumovať výrobky
z fermentovaných bôbov, ako napr. syry natto, tempeh alebo pastu miso. Ale
keďže my žijeme na Slovensku, kde sa bio obchody, sústrediace sa špeciálne na východnú
kuchyňu, rodia ako huby po daždi (cítiš ten sarkazmus v mojom hlase?!),
máte dve možnosti :
1. Vyrobiť si ich doma
2. Spraviť si výlet do tých dvoch-troch obchodov, ktoré niekde v BA určite
máme
alebo 3. Doplnková možnosť – Vykašlať sa na to. Keď si bez toho syra,
s menom ako hrdina z obľúbenej tureckej telenovely tvojej starkej,
vydržal doteraz, tak to bez neho zvládneš aj naďalej.
Summa summarum je sója úplne obyčajná plodina a ak je
správne spracovaná, poskytuje nám skvelé benefity. A ak ste zatúžili
ochutnať niečo z tejto kontroverznej strukoviny, mám pre vás recept na
jednoduchú nátierku. Na nákupný lístok si napíšte:
200g sójových bôbov
0,5 dcl olivového oleja
1 PL sójovej omáčky
2 strúčiky cesnaku
1 hrsť čerstvej petržlenovej vňate
Šťavu z polovice citróna
Soľ a korenie na dochutenie
Tento recept je v podstate variácia receptu na hummus
a ak sa vám nechce zdĺhavo variť sóju, pokojne ju nahraďte cícerom z
konzervy a výsledok bude tiež skvelý. Ak sa však vydáte sójovou cestou,
vopred vás varujem - sója, rovnako ako ostatné strukoviny, potrebuje svoj čas.
Odporúčam ju najprv namočiť minimálne na 10 hodín, potom prepláchnuť a variť
v dostatočnom množstve vody aspoň dve hodiny. POZOR!!! Ak to s jej
varením prepísknete, naspäť vám stvrdne. Takže po dvoch hodinách varu si ju
priebežne kontrolujte. Keď sú bôby
mäkké, zlejte ich a prepláchnite studenou vodou. Nuž a od tohto bodu
za vás špinavú robotu už urobí mixér. Hoďte do neho sóju (alebo cícer), na
hrubo pokrájaný cesnak, petržlenovú vňať, na začiatok len štipku soli
a mletého korenia, pridajte olej, sójovú omáčku, šťavu z citróna
a mixujte. Vznikne hladká pasta,
ktorú teraz ochutnajte a pridajte, čo si váš jazýček žiada – soľ,
korenie, šťavu... Znovu premixujte
a dielo je dokonané.
Ak sa vám chuť sóje bude zdať príliš prenikavá, zjemnite
nátierku črievkovým syrom, alebo jemným tvarom. Ak máte radšej pikantné, nahraďte
cesnak chilli papričkou. Ak je podľa vás
nátierka hustá, pridajte ešte olej, ak rieka nastrúhajte do nej varené vajíčko.
Pochutnať si na nej
môžete s hriankou a mladou cibuľkou, alebo cherry paradajkami.
Alebo si ju dajte ako dip k zelenine. Len nezabúdajte, že strukoviny sa
ťažko trávia, takže neodporúčam jesť na večer a ani vo veľkých množstvách.
Všetkého veľa predsa škodí. ;) Dobrú chuť!