Portobello polievka

Nie, nemyslím londýnsku ulicu. Portobello je druh krásneho, veľkého, mäsitého šampiňónu a my si z neho spravíme ľahkú krémovú polievku.

Zeleninový vývar s kukuričnými knedlíkmi

Varovanie na začiatok: Už od včera mám nechutne depresívnu náladu, takže je dosť možné, že sa kus tej čiernej, lepkavej, zapáchajúcej hnusoty prilepil aj na nasledujúci článok. Za to sa vopred ospravedlňujem. Ak vás tento fakt odradil, tak sa prehupnite rovno k receptu. Ja sa neurazím. ;)

>> Vedela som, že budete čítať ďalej, vy zvedavníci, zvedaví! << 
Chytilo ma to včera, keď sa kvôli komplikáciám zrušil môj výlet do hlavného mesta. Ako terapeut amatér (ale totálne amatérsky amatér, taký, čo sa slovo "terapeut" ešte len teraz naučil) som zhodnotila, že liekom na moje znudené srdce bude výlet do Pešte. Zašla som až tak ďaleko, že som rezervovala ubytko, zmierila sa s upršanou predpoveďou, našla tri fajn reštiky v okolí... A potom, za plotom, ... Som to všetko zrušila, lebo môj frajer má skúškové a mal by sa učiť. A dá rozum, že sama nepôjdem. A tak tu teraz sedím, sopľavá, lebo som ešte aj chorá (ale aj smutne usmoklená), sŕkam horúcu polievku (o ktorej by mal byť tento článok, ale ako vidíte, asi ani tak veľmi nie) a premýšľam, čo by som spáchala. Nejaké dobrodružstvo! Žiada sa mi veľkomesta, kaviarní a krásnych budov, upravených starších dám a bradatých mladších pánov, chcelo by to oprášiť angličtinu a zasmiať sa, keď zistíme, že sme vlastne všetci Slováci a Česi. Bol by to taký reset. Kultúrny. Spoločenský. Kulinársky. Mávate aj vy takéto potreby? Neukojiteľné? Neutíchajúce? Chute na iné krajiny? Lebo poviem vám, akokoľvek feťácky to znie, ale nie je nič lepšie, ako prvýkrát ovonať nové mesto. Tak kto so mnou pôjde cez víkend na výlet? 

Chúďa polievka :D Mala byť hviezdou programu a nakoniec skončila len ako křoví pre môj výlev. Ale aj to sa stáva vo svete polievok a celkovo jedla. Niekedy sú len zástierkou pre niečo iné, lepšie, dôležitejšie. Konkrétne na túto kamuflážnu zeleninovú polievku budete potrebovať:

1 malú cibuľu

2 strúčiky cesnaku

malý kúsok zázvoru

1 čili papričku

1 čl červenej papriky

1/2 čl drveného anízu

3-5 PL oleja

2 l zeleninového vývaru (poctivého domáceho, poprosím )

čerstvú petržlenovú vňať na servírovanie

Postup je jednoduchý, všetko od cibule po aníz očistite, nakrájajte na kúsky a buď rozmixujte, alebo v mažiari rozdrvte na pastu. Na rozpálenom oleji pastu osmažte, zalejte zeleninovým vývarom, prevarte a polievka je hotová. Samozrejme, v tejto fáze do nej môžete dať, čo sa vám zažiada. Nadrobno nakrájanú zeleninu, rezance, zemiaky, huby, dokonca aj zatrepať vajce. Ja som dnes mala chuť na obyčajné knedlíky. 50 g kukuričnej krupice + 50 g polohrubej múky + 50 g masla + 1 vajce + muškátový oriešok, soľ a korenie. Zmiešať, vytvarovať a hneď dať variť.  

Možno ste odo mňa čakali viac, nakoľko toto je môj prvý recept roku 2015. Ale poviem vám, keby aj bol tento blog v nasledujúcom roku plný podobných jednoduchých, lahodných a hlavne domáckych, nepreexponovaných receptov, budem úplne spokojná. 

Bon Apetit!

P.S. Misky sú zo SAShE >> al.ma

V hlavnej úlohe: Zeler

Tento článok uverejňujem len preto, lebo si myslím, že zeler je v našej kuchyni zanedbávaný a extrémne nedocenený. Recepty, ktoré si prečítate možno prebudia aj vo vás lásku k tejto vitamínmi a minerálmi nadupanej zelenine. ALE! Mám dve upozornenia:

1. Zeler je alergén. Často naň reagujú najmä ľudia s alergiou na orechy. Takže by som odporúčala najprv zistiť, či vám jeho konzumácia nespôsobí nejaké problémy. 

2. Fotky k receptom sú na prd. Viem o tom a hanbím sa za to. V izbe, kde fotím je už 4 dni nechutné svetlo (skôr tma) a s mojou dožívajúcou schizofrenickou zrkadlovkou, ktorá nezaostruje, ale zato vydáva kadejaké zvuky je to proste v riti. Aj som váhala, či tento článok vôbec publikujem, ale ako som už napísala, robím to v záujme zeleru. Takže aj keď fotky veľmi lákavo nevyzerajú, skúste aspoň jeden recept ukuchtiť a spravte si vlastný názor. ;)

Koniec hlásenia! Hybajme variť!

Zeler máme stopkový a buľvový. Teda, MY máme v záhrade len buľvový a preto aj jedlá pripravujem len z neho. Stopkový má ale ešte viac vitamínov (asi preto, lebo je celý zelený a celkovo vyzerá tak viac životaschopne). Stopkový zeler dávam často do polievky, do šalátov alebo do smoothie. Má jemnejšiu a sviežejšiu chuť ako buľvový zeler. Ten má korenistú a výraznú chuť a preto sa hodí hlavne do jedál, ktoré sa dlhšie tepelne pripravujú. Ja som mala veľmi dlho romantický vzťah k petržlenu, pretože mi krásne voňal. A potom som objavila tú škaredú, veľkú, bielu hrču, privoňala si k nej a zrodila sa láska. Ja nemám problém zeler si len tak nakrájať a zjesť ako jablko na desiatu. Apropo, jablko! Zeler sa s ním dosť chuťovo kamaráti. Skúste nakrájať jeden zeler a jedno - dve jablká na hrubšie pásiky, pokvapkajte citrónom alebo limetkou, prihoďte nejaké orechy a super zdravý šalát je na svete. No ale teraz poďme už ozaj variť!

Začnime polievkou.
Super rýchlou a musím priznať, že dosť dobrou. V hrnci na rozpálenom oliváči speňte jednu stredne veľkú cibuľu. Pridajte dva strúčiky cesnaku a na menšie kocky nakrájaný zeler (samozrejme očistený) a dva zemiaky. Dobre všetko spolu orestujte, osoľte, okoreňte, poprášte 1 PL kari korenia, premiešajte a zalejte 500 ml vody. Varte asi 20 minút na nízkej teplote. Nakoniec pridajte čili. Ja mám momentálne doma homemade čili pastu, ale stačí, ak jednoducho pokrájate asi dve malé papričky a pár minút ich povaríte so zelerom. Potom polievku rozmixujte, pridajte 1 PL masla a polievka je ready. Všetci sa zhodneme na tom, že krémové polievky potrebujú trochu vyšperkovať. Ja som tej mojej dodala za hrsť chrumkavých, nasucho pražených slnečnicových semiačok a extra čili.
Mňam!

Ďalším pánom na varenie je hummus ala sviečková. 

Pre mňa, ako vegoša, je hlavnou stár pri sviečkovej omáčka! Som schopná jesť ju s knedľou, s chlebom aj s cestovinami. A tak som vymyslela tento recept na hummus so závanom českej klasiky. Na plech, alebo zapekaciu misu, nahádžte 1/2 zeleru, 1 veľkú mrkvu (oboje nakrájané na menšie kocky), jednu cibuľu prekrojenú na osminy, 3 strúčiky cesnaku, asi 50 g prerastanej slaniny nakrájanej na plátky a pár kúskov masla. Pokropte zeleninu šťavou z polky citróna a potom tam niekam strčte aj ten citrón. Ešte pár vetvičiek tymiánu a asi 200 ml vody. Prikryte zapekaciu misu alobalom a pečte v rúre predhriatej na 200 °C asi 30 minút. Po 30 minútach alobal odložte a pečte ešte 15 - 20 minút pri teplote 180 °C. Nechate zeleninu vychladnúť. K vychladnutej zelenine prihoďte 1 plechovku uvareného cíceru, 50 ml oliváča, 3 strúčiky cesnaku, trochu citrónovej šťavy, soľ a korenie. Rozmixujte na hladký hummus. 

A nakoniec tu pre vás mám zeleninové ragú s krémovou polentou. 

Vo veľkej panvici rozpáľte 2 PL olivového oleja a sprudka na ňom osmažte 200 g  rozštvrtených šampiňónov. Keď sú hríby hnedé, pridajte 2 strúčiky cesnaku nakrájané na plátky, znovu pár minút pražte. K hubám a cesnaku pridajte 1 zeler, 1 červenú papriku, 1/2 cukiny a 1 červenú cibuľu (všetko očistené a nakrájané na väčšie kúsky). Pražte zeleninu so šampiňónmi aspoň 5 minút. Keď je zelenina zatiahnutá, pridajte 3 hrste červenej šošovice a poriadne ju zamiešajte do zeleniny. A teraz prichádza na scénu víno! Stačí 100 ml červeného vínka, nechajte ho, nech krásne zasyčí na rozhorúčenej panvici, pol minútky ho povarte a potom pridajte 300 ml vývaru. Priveďte do varu a znížte teplotu na minimum. Nechajte ragú bublotať pod pokrievkou 10-15 minút, kým šošovica nezmäkne. Keď je šošovica al dente, primiešajte do ragú 1 PL paradajkového pretlaku a 1 nakrájanú čili papričku. Všetko spolu dobre premiešajte a ochutnajte. Dochuťte podľa potreby. 

Ragú si môžete dať napríklad s cestovinami, ale ja som sa rozhodla pre krémovú polentu. V malom hrnci dajte zovrieť 500 ml vody, pridajte do nej 1/2 čl soli a cca 80 g polenty. Premiešajte a varte 20 minút na najnižšej možnej teplote. Sem-tam kašu zamiešajte a ak je potrebné, prilejte 1 - 2 PL vody. Do uvarenej kaše pridajte asi 30 g masla a 60 g nastrúhaného syra. Ja som mala doma ementál a celkom zapasoval. Horúcu kašu doplňte kôpkou ragú a môžete servírovať!

Tak to je odo mňa ,čo sa zeleru týka, zatiaľ všetko. Nebojte sa ho používať! Je to zdravá a chutná zelenina. A neopovážte sa vyhadzovať zelerovú vňať! Dá sa vysušiť, alebo odložiť vo zduchotesnom sáčku do mrazničky. ;)

V hlavnej úlohe: Paradajky

Posledných pár dní bolo dosť na prd. Odpustite mi môj slovník, ale preležať 24 hodín v posteli, s teplotami, kŕčmi v bruchu a totálnou neschopnosťou čokoľvek skonzumovať, som v pláne nemala. Takže teraz je pondelok, cítim sa dosť úboho, pijem svoj bylinkový čaj a píšem včerajší, nedeľný post... Zato sa vám všetkým ospravedlňujem. Toto však nemá byť o mne, ale o paradajkách, tak poďme na to. ;)

Pôvodom sú paradajky ovocie, ale keďže za ovocie sa v čase, keď ich Američania začali na lodiach dovážať do Európy, neplatilo clo, tak ich múdri, peňazí chtiví ľudia elegantne presunuli do kategórie zeleniny, ktorá spoplatnená bola. Preto ich väčšina z nás, až do tej osudnej hodiny biológie, považuje za zeleninu.

Pestovať ich môžeme v rozmanitých  tvaroch a farbách, od klasických červených cez žlté a oranžové až po zelené, či fialové. Všetky majú takmer rovnaké zloženie - z vitamínov sú to A, B1, B2 a B6, C a E. Ich množstvo v jednej veľkej zrelej paradajke uspokojí vašu dennú potrebu týchto vitamínov! Okrem toho sú plné minerálov a stopových prvkov ako napr. draslík, fosfor, horčík, mangán, meď, sodík, vápnik, zinok a železo. V kombináciami s kyselinami v paradajkách ulahodíte najmä svojej pleti a tiež sa povráva, že "spomaľujú" starnutie (podporujú regeneráciu a tvorbu nových buniek). Pre tých, ktorí nechcú byť len krásni, ale aj zdraví mám dobrú správu - paradajky pôsobia ako prevencia pred srdcovocievnymi ochoreniami a znižujú riziko infarktu, bojujú proti rakovine, znižujú hladinu cholesterolu v krvi a pomocou olejov bohatých na nenasýtené mastné kyseliny (nachádzajú sa v semenách) pomáhajú s vylučovaním cholesterolu z organizmu. 

Aj keď som na začiatku napísala, že paradajky môžu mať rôzne farby, je rozdiel medzi zelenou paradajkou, ktorá MÁ byť zelená a nedozretou červenou paradajkou. Zrelé paradajky sú síce plné skvelých benefitov, ale nezrelé sú pre nás jedovaté a podľa množstva, ktoré zjete môžu spôsobiť nevoľnosť, malátnosť až smrteľnú otravu. Takže ak chcete návštevu prekvapiť krásnym, farebným paradajkovým šalátom z vlastnej záhradky, kúpte si na jar priesady paradajok, ktoré majú byť po dozretí zelené. Nechceme predsa niekoho otráviť... To by už k vám asi na návštevu neprišli. ;)

Nakoľko ma prevalcovala brušná chrípka, tak mám pre vás len dva recepty. Čo je podľa mňa voči paradajkám dosť nefair, takže sa budem snažiť na blog ešte pár paradajkových skvostov pridať ;)

1. Paradajková polievka je asi jedno z najobľúbenejších detských jedál. Je sladká, hustá a keď sú v nej ešte aj písmenká, tak je to tutovka. Viete ale, že sa dá pripraviť aj inak ako z pretlaku? Budete potrebovať 400 g čerstvých paradajok, prekrojených na polovicu. Uložte ich na plech rezom hore, posypte 1 PL trstinového cukru, 1 čl soli, pokropte 1 PL kvalitnej sójovej omáčky a pečte ich 30 minút pri 180 °C. Zatiaľ si nakrájajte jednu veľkú cibuľu na väčšie kocky a na troche olivového oleja ju pri malom ohni restujte do sklovita. Potom pridajte 2 strúčiky cesnaku nakrájané na plátky a ďalej spolu restujte, kým cibuľka neskaramelizuje. Pridajte upečené paradajky, 2 PL paradajkovej pasty, trochu čerstvého mletého čierneho korenia na dochutenie a liter silného zeleninového vývaru. Priveďte do varu, nechajte bublotať cca 5 minút. Hotovú polievku rozmixujte, ak vás otravujú malé kúsky kože z paradajok, tak ju aj prepasírujte a nechajte trochu vychladnúť. Samozrejme, že stačí, ak si do polievočky syr len nastrúhate, ale čo takto chrumkavý, zapečený syrový toast? Natrite si dva krajce chleba z oboch strán trochou masla, na jeden kracej nastúhajte kôpku vášho obľúbeného syra, pridajte trochu sušenej bazalky, prikryte druhým krajcom a opekajte na rozpálenej panvici z každej strany do zlatavo-chrumkava. Potom už stačí len kvapka smotany do polievky a dospelácka paradajková polievka je na svete.

2. Druhý recept je tiež paradajková odrhovačka - pizza. Ale aká! Toto je také 2in1. Najprv si musíte spraviť indický chlieb - naan (teda, ak ho nechcete robiť doma, tak si ho pokojne kúpte, ale čerstvé a domáce je vždy lepšie ako kupované ;)) Začnite kváskom. Do 0,5 dcl teplej vody pridajte 1/2 PL cukru a 1 čl sušených kvasiniek a odložte na teplé miesto (ja si väčšinou zapnem rúru, nech sa predhrieva na pečenie a kvások položím na sporák). Vo veľkej miske zmiešajte 125 g hladkej múky, 120 g celozrnnej ražnej múky, 1 čl prášku do pečiva, 1/2 čl jedlej sódy a 1/2 čl soli. Do hotového kvásku pridajte 90 ml teplého mlieka a 120 g kyslej smotany (čím viac tuku tým lepšie, 18% je super), kváskovú zmes vylejte do múkovej a mieste hladké cesto. Môžete použiť mixér s hnetacím hákom alebo do toho vložte trochu živočíšna a mieste ručne, každopádne sledujte konzistenciu cesta. Možno budete musieť pridať trochu múky, alebo teplého mlieka. Voňavú kváskovú guľu potom uložte na teplé miesto a nechajte aspoň hodinku kysnúť. Po hodine cesto rozdeľte na 6 častí, každú samostatne rozvaľkajte na podlhovastú placku, potrite z oboch strán maslom a pečte na horúcej panvici cca 2 minúty z každej strany. Naan je veľmi vďačný "polotovar". Pokojne ho môžete zabaliť do nepriedušného vrecka a odložiť do mrazničky na horšie časy. Tiež ho môžete  podávať ako prílohu z omáčkam, alebo ho nakrájať na menšie kúsky, nasucho upiecť v rúre a podávať s dipom, či nátierkou, alebo si spravte pizzu. Dva strúčiky cesnaku nakrájajte na márne kúsky, zalejte ich 0,5 olivového oleja a potrite touto zmesou naan, na to poukladajte plátky mozzarelly, polovičky paradajok a listy bazalky, osoľte a okoreňte a pečte pri 180 °C 10-15 minút. Po vybratí z rúry nechajte pizzu aspoň 10 minút odstáť a potom sa do nej pokojne pustite. ;)