Bezlepkový špeciál: Klaudia a jej život bez lepu

Stalo sa vám už niekedy, že ste sa s niekým spoznali dvakrát za život? Mne sa také malé priateľské deja vu prihodilo práve s Klaudiou. Vyrastali sme na jednej ulici, stavali spolu pieskové hrady, hrali nočné schovky a tak celkovo, rástli do krásy. V puberte sme sa akosi odcudzili a každá šla svojou cestou. Až mi pred pár mesiacmi prišla správa. Od Klaudie. Že pracuje pre Slovenský rozhlas a že by so mnou chcela spraviť rozhovor o blogovaní. Keď som ju v dohodnutý deň videla vo dverách, bolo to akoby som znovu našla stratenú kamarátku. Od toho dňa znovu budujeme naše malé priateľstvo. Už nie je založené na skákaní gumy, ani šuškandách, kto komu dal v podchode pusu. Tentokrát nás zlepilo bezlepkové varenie! Klaudia je totiž odmalička celiatička a má v repertoári množstvo receptov, trikov a tipov a ja som ju nahovorila, nech so mnou podnikne bláznivú jazdu - Bezlepkový Špečiál. A okrem toho sa mi pri každej návšteve u nej doma ujde šálka toho najlepšieho domáceho mätového čaju na svete!

Začneme zľahka. Je pondelok, netreba to s ničím preháňať. Dnes si teda dáme len  mini rozhovor o tom, aké to bolo byť v 90tych rokoch deckom na bezlepkovej diéte a aké to je byť teraz dospelou ženou, manželkou a kuchárkou - celiatičkou. No a od zajtra to tu bude svišťať! Máme pripravenú kopu receptov a na koniec jedno tradičné vianočné finále - bezlepkové medovníčky!

1. Ak to smiem takto povedať, vyrastala si (a ja s tebou) v posocialistickom Slovensku. Bolo ťažké dospievať v tej dobe na bezlepkovej diéte? Bolo vôbec povedomie o tejto poruche a aké boli možnosti nahradiť pšeničnú múku?

Bolo to veľmi ťažké. Najmä pre mojich rodičov, lebo 8 mesačné dieťa, ktoré začínate prikrmovať piškótkami a chrumkami a kadejakými inými mňamkami v tom čase bolo náročné, lebo takýto tovar – bezlepkový, bol nedostatkový. V žiadnych obchodoch nebolo nič, okrem kukuričného alebo zemiakového škrobu. Rodičia mi časom aspoň múku zohnali, až  z Brna, postupne pribudli aj nejaké sladkosti alebo keksíky avšak tie neboli absolútne chutné a pre mňa jedlé. Okrem toho, že z toľkej diaľky sme museli čakať na pár kíl múky, bola nekresťansky drahá. Keď sme s maminkou prišli do obchodu v 87-mom a pýtali si niečo bezlepkové, pozerali po nás ako keby sme si pýtali „elixír mladosti.“ Veľmi málo ľudí vedelo o tom, že čo je to celiakia.

 Nikdy nezabudnem na to, ako ma naši odchovali na domácom pečenom chlebíku. U nás doma ho piekol iba môj ocko. Pekával mi ho v staručkom jánskom skle, dodnes ho máme J a už je vidieť, že sa na ňom podpísal zub času, ale poslúžil statočne a so cťou. Upečený chlebík, najmä krajík som zbožňovala s maslom a domácim jahodovým lekvárom, ktorý robil ocino. Keď som chcela nejaký koláč, tak nastúpila moja starká, ktorá je vynikajúcou pekárkou a kuchárkou zároveň. Nebála sa experimentovať a vždy hovorievala: „No, aby si sa ty na všetkých pozerala ako jedia koláče a ty ani kúsok, tak to nedovolím. Ja ti moja zlatá niečo upečiem.“ A tak sa aj stalo. Na každé moje narodeniny nechýbala bezlepková torta a nie hocijaká, fantastická. Ani na Vianoce som nemala núdzu o koláče. Vždy som mala svoje dve-tri veľké tácky, ktoré boli len a len moje. Dokonca aj tieto Vianoce ma starká naučí piecť koláč, ktorý ľúbim dodnes – ovocný tunel. Starká bola macherka v tom, že nepotrebovala žiadnu špeciálnu bezlepkovú múku, ona vedela perfektné koláče vyčarovať z kukuričného škrobu a to nepreháňam.

2. Často sa stáva, že ak má člen rodiny diétu, ostatní na ňu časom tiež nabehnú. Jedli u vás doma všetci bezlepkovo, alebo sa pieklo dvojmo?

V podstate sme všetci jedli bezlepkovo s malými výnimkami. Polievky a omáčky sa nezahusťovali zápráškou zo pšeničnej múky, ale kukuričným škrobom a nikto nefrflal. Rezne sa vyprážali samozrejme tiež dvojmo. Z usušeného chlebíka mi ocko pomlel priezle a bolo. Pečivo a chlieb sme mali každý separé a dvojmo sa pieklo vždy, pochopiteľne.

3. Ak by si na jeden deň mohla jesť všetko, čo sa ti len žiada, čo by si si s chuťou dopriala?

Hneď by som si dala čerstvý, chrumkavý rohlík s maslom a soľou a určite keksík Horalka s pohárom mlieka. Aj teraz mi tečú slinky, keď píšem túto odpoveď. Inak mi nič extra nechýba v mojom bezlepkovom jedálničku. Všetko sa v podstate dá urobiť takisto ako u lepkáčov, s tým rozdielom, že je iná múka.

4. Kedy si začala experimentovať a skúšať variť a piecť doma, vlastné, bezlepkové dobroty? Boli v začiatkoch aj nejaké katastrofy?

Už na strednej škole som sa chytala varešiek a hrncov, ale viac ma to ťahalo k pečeniu. Asi väčšia výzva, lebo pri bezlepkovom pečení je to o obrovskom šťastí a nádeji, aby cesto nestvrdlo, nebolo zbité a pod. Začínala som teda koláčmi, najprv jednoduchou bezlepkovou ovocnou bublaninou a postupne aj náročnejšie zákusky a aj nejaké torty som upiekla. Katasrofa? No jasné a ešte aká veľká J Vyrastala som v rodine, kde sa každú sobotu piekol nejaký dobrý, domáci koláč. Buď to boli lekvárové buchty alebo záviny. Lákalo ma upiecť si buchty. Tak som poprosila ocina, aby mi pomohol. Mali sme bezlepkovú múku, na ktorej značku si už žiaľ nespomeniem, ale viem, že bola veľmi žltá a hutná. Tak sme urobili buchty, naplnili lekvárom a dali piecť. Vôňa bol úžasná a tešila som sa ako malá. Samozrejme ešte teplú buchtu som musela okoštovať, aby som nezabažila a bola fajn, až na to, že sa cesto veľmi drolilo a mali ste tak sucho v ústach ako na púšti. Hektolitre čaju ste potrebovali k buchtám, aby ste sa nezadrhli. To by však absolútne neprekážalo, keby po 2 hodinách tie buchty nestvrdli ako kameň. Ocino mi naložil buchty na tanier a doniesol mi ich s tým, že asi ich už nebudem môcť zjesť, lebo nevie čo sa stalo, ale premenili sa na kameň. Keď som jednu chytila do ruky, verte, že by som ňou aj okno dokázala rozbiť. Dodnes sme však neprišli na to, kde sa stala chyba a od tých čias sa u nás už nikdy viac nepiekli kysnuté bezlepkové buchty. Mám pred nimi rešpekt, ale možno je na čase, aby som túto katastrofu teraz prijala ako výzvu a popasovala sa s tými „kamennými buchtami.

5. Sama v kuchyni robievam rôzne pokusy. S akou najbláznivejšou „náhradou“ pšeničnej múky si sa stretla ty? Aj si sama nejakú vyskúšala?

Veľa som tých náhrad dosiaľ nevyskúšala. Som v tomto asi konzervatívna a verná overeným múkam. Ale stalo sa nedávno niečo bláznivé. S mojim manželom obľubujeme pizzu, ale najmä takú, ktorú si pripravíme doma. Rozhodli sme sa, že namiesto bezlepkovej múky, pripravíme korpus pizze z rozmixovaného karfiolu, postrúhaného syra a vajíčok. No to vám bolo J ako celkom sa dalo dostať túto hmotu na pekáč a vytvarovať z toho kruhový tvar pizze. Naložili sme si na tento zvláštny korpus naše obľúbené suroviny a dali piecť. Po upečení sme bojovali s tým, aby sme pizzu dostali na tanier, ale podarilo sa a aj zjesť sa dalo, ale iba kým bola pizza teplá. Nebolo to zlé, ale na druhý deň nám to už veľmi „nešmakovalo“. Toto bola moja najbláznivejšia náhrada múky a už to asi ani viacej neurobím.

6. Ako vyzerá nákup celiatika? Kde najradšej nakupuješ? A čo nájdeme v tvojej chladničke a komôrke?

Keď idem bezlepkovo nakupovať, to je hotová pohroma pre môjho manžela, lebo vie, že to sú hodiny a hodiny strávené v špecializovaných obchodoch so zdravou výživou, ale ja inak nakupovanie bezlepkových potravín zbožňujem. Raz mesačne a niekedy aj častejšie sa pritrafí, že sme vo väčšom meste, či už v Banskej Bystrici, Bratislave, Trnave alebo v Novom Meste nad Váhom a v týchto mestách už viem kam ísť. Ale samozrejme najčastejšie nakupujem u nás doma vo Veľkom Krtíši, najmä v drogérií DM, lebo tam majú „kútik pre celiatikov“ a to nesmierne poteší J V mnohých obchodoch aj u nás sa dá nakúpiť, lebo už množstvo výrobkov je označených preškrtnutým pšeničným klasom, čiže dá sa. V našej chladničke nájdete vždy zeleninu, veľa manželových jogurtov a bezlepkové mäsové výrobky. Komôrka? J Ako hovorieva môj milovaný: „S našimi zásobami by sme prežili aj tretiu svetovú.“ Áno priznávam, som tak trochu škrečok a robím zásoby, od zaváranín, cez množstvo bezlepkovej múky, cestovín, byliniek, pudingov, práškov do pečiva, vanilkových cukrov, či strúhanky. Nemám rada situácie, keď niečo varím alebo pečiem, otvorím moju skriňovú špajzičku a s údivom zistím, že ja túto surovinu nemám. Vtedy ma ide roztrhnúť od jedu a preto sa takýmto situáciám radšej vyhýbam a zásobujem.

7. V dnešnej dobe míňame na kvalitné potraviny imanie, nie to ešte keď máme špeciálne potreby. Je bezlepková diéta finančne náročná?

Bezlepková diéta je veľmi drahá a to nepreháňam. Veľké šťastie, že existuje možnosť predpisu niektorých bezlepkových potravín aj na lekársky predpis. Napríklad v priemere za kilogram múky doplácate takmer 1.50 eur, inak bez lekárskeho predpisu stojí takmer 5eur. Cestoviny, múka a chlieb sú asi najzákladnejšie potraviny každého človeka, no celiatici ich považujú za obrovskú vzácnosť pre ich cenu. Určite by mnohí z nás uvítali väčšiu podporu od štátu. Celiatici síce majú možnosť žiadať o kompenzačný príspevok na stravu, ale ak vám pridelia na mesiac približne 33 eur tak neviem ako by ste z toho vyžili.

8. Za tie roky si už určite vystriedala množstvo značiek a druhov bezlepkovej múky. Mohla by si odporučiť svojho favorita a naopak prezradiť, čomu by sa mali začiatočníci oblúkom vyhýbať?

Každému totiž vyhovuje niečo iné. Mne najviac vyhovuje značka Schär, nedám na ňu absolútne v ničom dopustiť. Mám od nich múky, chlieb, cestoviny, sladkosti. Sú svetoví J Zo začiatku kým som sa ešte len oťukávala, som používala výrobky značky Novalim, najmä cestoviny a tie nikomu nedoporučujem, aspoň mne osobne nechutia.

9. Vegetariánske, či raw bistrá a slow food reštaurácie rastú ako huby po daždi. Má sa ale kam ísť najesť „bezlepkáč“? Ako riešite rýchly obed v meste, alebo romantické rande s večerou vy?

V našom meste iba v jednom jedinom podniku robia bezlepkovú pizzu a to je už čo povedať! Pravdupovediac u nás v meste v reštauračných zariadeniach nevychádzajú veľmi v ústrety bezlepkáčom. V prípade, že personál poprosíte, aby vám menu upravil tak, aby bolo bezlepkové, zazerá na vás a mám skôr pocit, že ich to obťažuje. Keď chceme prežiť príjemné gastronomicko-romantické chvíle vyberieme sa do väčšieho mesta, napríklad do Banskej Bystrice, tam je možností dosť.

10. Často sa hovorí, že niekto „trpí“ celiakiou. Podľa mňa to však nie je pravda, lebo si výrazne rozširujete jedálniček o rôzne druhy múk, alebo iných produktov, nad ktorými my ani nepremýšľame. Čo by si odporučila nám, „lepkáčom“? Niečo strašne dobré, lahodné, o čo bežne nezakopneme?

Nevnímam toto ochorenie ako trest, vôbec nie. Jednoducho s tým od perinky žijem a už to nezmením, naučila som sa s tým žiť. Nikdy som celiakiu nevnímala ako hendikep. To skôr iní vás vnímajú niekedy ako niekoho iného alebo zvláštneho. Ani sama neviem čo by som lepkáčom ponúkla z nášho jedálnička. Vychádzam len z toho, čo chutí môjmu manželovi – lepkáčovi najviac. Veľmi obľubuje pohánkovo-kukuričné piškóty a najviac pohánkovú alebo kukuričnú instantnú kašu, ktorú si dochutíme medom a marhuľami. Tak snáď asi toto.

11. Ak je niekto celiatik od malička, ako ty, iste za tú dlhú dobu nájde množstvo kníh, stránok a organizácií, ktoré šíria osvetu, podporujú pacientov, alebo vám jednoducho dávajú pocit spolupatričnosti. Vedela by si poradiť niekoľko titulov, alebo združení, na ktoré sa obrátiť, ak sa zaujímam o túto problematiku?

Existuje množstvo občianskych združení pre celiatikov. Ja osobne som členkou jedného z nich – Občianske združenie Celiastred Banská Bystrica. Možností je v tomto smere fakt veľa. Samozrejme, že každému by som odporučila práve toto, ktorého som sama členkou. Členovia v našom združení sú rôzni ľudia, od najmenších detičiek až po dôchodcov a sme ako jedna veľká rodina. Mám veľmi rada naše stretnutia, každý vždy prinesie nejakú dobrotu – koláče, nátierky, sušienky, domáci bezlepkový chlieb. Pochutíme si, porozprávame sa a poradíme, keď treba. Knižných bezlepkových titulov mám doma niekoľko. V súčasnosti je literatúry o celiakii naozaj veľa a nájdete ju takmer v každom dobrom kníhkupectve. Žeby som mala nejakého knižného favorita, nemôžem povedať, najviac vás naučí život a skúsenosti a veľa experimentovania v kuchyni – to je najlepšia „kniha“. V neposlednom rade bezlepkáči, s ktorými si vymieňame rady, skúsenosti, recepty. Na internete sledujem niekoľko internetových stránok, ktoré sa mi páčia, mám svoju obľúbenú trojicu a odporučila by som ich aj iným, vyberám preto tieto:

https://gfjules.com/

http://www.celiakis.sk/

http://www.bezlepka.com/

12. A nakoniec, idú Vianoce. K tradíciám neodškriepiteľne patria aj hory pečených a varených maškŕt. Aké menu sa na Štedrý Večer podáva u Teba doma?

U nás bude všetko také isté na sviatočnom stole ako u lepkáčov, teda aspoň v našej rodine. Tradície dodržiavame J.  Nebudú chýbať bezlepkové oplátky, či trubičky, domáci med, medovníčky, kapustnica zahustená kukuričným škrobom, domáci majonézový šalát, rezne obaľované v bezlepkovej strúhanke a možno aj bezlepkové opekance, či slepačí vývar s bezlepkovými rezancami.  Samozrejme koláče, veľa koláčov. Moji rodičia ma však už teraz príjemne prekvapili a povedali mi, aby som si tento rok nerobila starosti s bezlepkovým pečením, že oni našli vynikajúcu cukrárku u nás v Krtíši a dali mi upiecť veľkú bezlepkovú tortu a čokoládovo-kokosové rezy. No nie sú úžasní? Ale aj tak si so starkou upečiem svoj obľúbený ovocný tunel. Tieto Vianoce si budem fakt veľmi užívať, zbožňujem totiž, keď je na výber veľa jedla, lebo ja sa ľúbim najesť a hlavne bude pohoda.

A o poslednej vete sa vás budeme snažiť presvedčiť celý nasledujúci týždeň. Už zajtra to bude sladké a mäkké pokušenie v podobe koláča, ktorému  sme dali kódové meno "Deka". Ale nebojte, nebude to len o sladkostiach.Veď uvidíte! ;)