V nedeľu zásadne brunchujeme. Komu sa chce vstávať (a cvičiť), toho my samozrejme obdivujeme. Ale u nás sa spí do deviatej, leňoší do desiatej, raňajkuje o jedenástej a od jednej do tretej si dávame šlofíka. Inak tomu nebolo ani dnes. A keďže bruch je vlastne taký malý obed, pripravila som niečo spešl. Komplicom mi boli smotanové syry Milkana a povolebná depresia. Takže sa ospravedlňujem za nedostatok obraznosti na fotkách a rovnako tak v texte.
