Ja neviem prečo, ale august a september sú moje trúchlivé mesiace. Trúchlim za detstvom, za letom, za zlatým obilím za starkiným domom, ktoré bolo vyššie ako my, za tmavým lesom plným úzkych chodníčkov, za lekvárovými buchtami a ešte teplým kravským mliekom. Chýba mi ten elán, s ktorým sme sa ako deti vracali v septembri do školy. Všetci opálení, o čosi väčší, v nových šatách, s aktovkou plnou trendy voňavých obalov na zošity a starostlivo schovanou gumou na skákanie. Najviac sa mi ale cnie za vôňou lekváru, ktorý sme so starkou varievali. Žiadne Gelfixy... Len hromady cukru a ešte väčšie hromady ovocia. Tento koláč vonia ako tie horúce dni v starkinej malej kuchynke naplnenej lepkavou parou z hrnca. Vonia ako jej predzáhradka obsiata tými najväčšími a najšťavnatejšími černicami. Vonia ako leto. Bezstarostné, detské leto.
