Vopred sa ospravedlňujem tým, ktorí čakali svoju nedeľnú nádielku receptov. Ako malé odškodné čakajte zajtra recept na môj super rýchly a jednoduchý Džablkový páj. Ale ešte predtým sa prescrollujte mojimi odpoveďami na otázky od vás. ;)
Posledných pár dní bolo nezvykle surrealistických.
Ad1 Trpím nespavosťou. Alebo v mojom prípade skôr "nezaspavosťou". Viete taký ten stav, kedy si totálne vyčerpaní ľahnete do postele. Vaša hlava sa zrazí s vankúšom ako hlava boxera so zemou po KO v 6 kole. A potom... Potom ležím v posteli, myšlienky mi mihajú pred očami, ako psychadelické prskavky po užití LSD a môj mozog nie a nie prepnúť na šetrič obrazovky. A takto sa to ťahá už dva týždne, každú noc do jednej - pol druhej.
Ad2 Moje kríže ma nenávidia! Ako dlho sa už sťažujem na bolesť krížov? Schválne, ak blog čítate dlhodobo, tak vás tým už asi poriadne otravujem. Bohužiaľ, ja sa nemienim na nič hrať. Toto je realita - ráno neviem vstať z postele, niektoré pohyby sú dosť nepríjemné a pri iných by som asi najradšej vraždila, keď kýchnem, od bolesti sa mi podlomia kolená a ja padám na zem a dnes, keď som sa zohla pozrieť do rúry na koláč, trvalo mi asi 4 minúty, kým som znovu prešla štádiom Homo Erektus. Múdry pán doktor povedal, že to nič nie je, predpísal lieky a poslal ma domov. Doma som si lieky rozbalila, prečítala príbalový leták a asi 10 sekúnd zvažovala, či mi zvracanie, pocit nevoľnosti, vyrážky a pľuzgiere, krátkodobá strata vedomia alebo mierne poškodenie pečene a obličiek stoja za to, že ma nebudú bolieť kríže. Hádate správne - Lieky neberiem. Takže trpím ďalej.
Ad3 Začali sa mi ozývať rôzne značky, weby a iné blogy a navrhovať spoluprácu. Na jednej strane som polichotená. Na druhej strane mám pocit, že 80% týchto ponúk operuje s mojim blogom len ako s ďalšou cestou ako zviditeľniť SVOJ produkt, alebo ako rozšírenie vlastnej čitateľskej základne o vás, drahí moji priatelia, ktorí momentálne čítate tento blog. Ale za tých 20% som veľmi vďačná.
A teraz k jadru! Na KsichtoKnihe som vás vyzvala, aby ste sa ma opýtali na čokoľvek, čo vás o mne, blogu, varení, alebo mojom súkromí zaujíma. No, poviem vám, bohvie čo som z vás nevytriasla, ale pár skalných predsa len bolo trochu zvedavých a tak idem ukojiť váš smäd po informáciách.
1. Najčastejšia otázka bola, kde beriem inšpiráciu.
Úprimne? Všade. V krásnej záhrade mojej svokry, v obchode, u mojej maminky, v knihách a časopisoch o varení, na blogoch mojich talentovaných kolegov blogerov. Inšpirácia sa dá nájsť všade. Mojim hlavným zámerom, je neopakovať recepty, ktoré momentálne môžete nájsť na všetkých blogoch a vo všetkých časopisoch. Je jeseň, tak všetci robia tekvicové polievky a pečenú kačku... Ja sa snažím ponúknuť vám iné možnosti.
2. Kedy som začala variť.
Moje prvé ozajstné jedlo boli špagety so syrovou omáčkou a mala som 12 rokov, keď som ich uvarila. Moja maminka tvrdí, že odvtedy sa mi nikdy nepodarili také dobré špagety so syrom. :) Jednu vec o mne musíte vedieť, ja varenie milujem. Varím skutočné jedlá, niekedy nezdravé, inokedy možno zvláštne, ale všetky varím s láskou. Varenie je pre mňa ako maľovanie pre maliara. Len ja mám miesto štetcov varechu a miesto farieb maslo a trstinový cukor.
3. Čo ma priviedlo k blogovaniu.
V skratke asi to, že som sa drbala s receptom do súťaže pre F.O.O.D. a nevyhrala som. A tak som mala v compe tento recept na pivovú tortu s mascarpone, kopu fotiek, ktoré som krvopotne spravila a bolo mi ľúto, že tá kráska nikdy neuzrie svetlo sveta. A tak som založila tento blog a vycapila ten recept na internet a dnes je to jeden z najúspečnejších receptov na Dare to Cook. :)
4. Kam to chcem s blogom dotiahnuť.
Nuž, ako ste si mohli prečítať, Dare to Cook som zakladala viac menej z rozmaru. Preto nečakám nič. Blogovanie je zábava. Akonáhle to zábava prestane byť, nemá to význam. Ja to robím pre vás, a kým ste vy spokojní a šťastní, mne to stačí.
5. Odkiaľ mám toľko času na varenie.
Jednoducho a skrátka - som momentálne nezamestnaná. A pravdu povediac, trochu sa tým návalovým varením snažím vyplniť tú dieru vo mne. Lebo inak by som sa cítila ako úplne neschopné a zbytočné individuum.
6. Mäso - prečo nie a keď áno, tak ako.
Ja mäso nejem. Nie preto, lebo by mi bolo ľúto zvierat. Nechápte ma zle, ale vyrastala som na dedine. Pomáhala som starkej čistiť kurence a dojila som kravu, miešala sadlo na škvarky na zabíjačke. Jesť mäso je pre mňa prirodzená vec. Mne však od istého času nechutí. Keď mám chuť, nerobí mi problém ani kúsok domácej klobásy, ale inak po mäse nebažím. Zato ryby môžem. Takže ak by som si mala vybrať jeden druh mäsa, bola by to nejaká mastnejšia ryba, ako napríklad tuniak, alebo losos. Len tak na masle, s bylinkami a citrónom.
7. O tom ako mi môj chlap pomáha pri blogovaní a či bude svadba.
Filip sa angažuje na všetkých frontoch. Od zháňania niektorých surovín, cez fotenie až po záverečné chválenie výsledného produktu. :D Môj láskovník je mi veľkou oporou. Nenahneval sa ani keď som zavraždila jeho staručkú zrkadlovku... A čo sa svadby týka, žiadny kameň som ešte nedostala, aj keď v poslednom čase predo mnou Filip kľačí veľmi často - keď mi pomáha obuť topánky, ku ktorým sa nezohnem kvôli tým prašivým krížom!
8. Čo je mojim snom / Aké povolanie by som si vybrala, keby som mohla robiť čokoľvek.
Profesne mám v mojom živote dve vášne - Montessori pedagogiku a samozrejme varenie. Takže v dokonalom svete by som mala v nejakej krásnej starej budove malé bistro, kde by sa zároveň konali gastro workshopy a kurzy pre verejnosť a na druhej strane chodby by bola Montessori škôlka + Kurzy Montessori a Silvovej metódy pre dospelákov. O tomto sa mne sníva, keď sa mi konečne krvopotne podarí vypnúť mysliteľa v hlave a zaspať. :)
Ak by ste chceli vedieť ešte o štipku viac, rozhovor so mnou nájdete aj u Maťky na The Story of a Cake.
